Vstávanie a ako hypnopompovať: kedy, prečo, ako a viac.

#snívať #spánok #vstávanie #hypnopompický #prechod #stavmedzi

Mnoho súčasných umeleckých subkultúr je inšpirovaných prechodným stavom z bdenia do spánku, tiež známym ako hypnagógia. Existuje celý hudobný mikrožáner nazývaný hypnagogic pop, ktorý „ohýba popovú hudbu cez spomienku spomienky“ (Keenan, The Wire, 2009). Hypnagogic pop pripravil cestu pre vaporwave a odvetvené žánre, ktoré dodnes vplývajú na smer modernej populárnej hudby. Aj keby vám toto nič nehovorilo, tak výraz hypnagógia nie je až taký zvláštny a je pravdepodobné, že ste ho počuli v nejakom inom kontexte. Jeho náprotivok, hypnopompia – stav mysle vedúci zo spánku do bdenia – je však v súčasnej kultúre prítomný oveľa menej. Aj to je možno jeden z dôvodov, prečo je predmetom pretrvávajúceho skúmania Tatiany Heuman.

Hypnopompia a hypnagógia sa často prekrývajú, aj keď sú v niektorých veciach priamymi opakmi. Počas hypnopompického stavu sa naše sny vracajú a premiešavajú, zatiaľ čo veci, ktoré vnímame počas hypnagogického stavu sa môžu objaviť v našich neskorších snoch. Hypnopompia je „čas, počas ktorého už nespím, ale zároveň nie som úplne prebudená.“ Tatiana Heuman v diele a v sprievodných textoch skúma prečo je tento stav často prehliadnutý, preskočený a zriedkakedy zažitý väčšinou z nás. Jej texty a výskum siahajú do vzdialenej minulosti, na začiatok industriálnej éry, aby preskúmali prečo sa budíme, kedy sa budíme a pokračujú skúmaním rôznych elementov „vstávania“ pomocou série úvah, otvorených otázok, záznamov a dotazníkov.

Tatiana Heuman spochybňuje rôzne zásadné domnienky fungovania súčasnej spoločnosti a snaží sa prísť na to, čo naozaj definuje princíp zobúdzania sa „načas“. Prehlasuje, že vstávanie v predurčený čas je črtou industriálnej spoločnosti motivovanej ekonomickým rastom a potrebou efektívnej pracovnej sily. Ako sa vyvíjala technológia, tak sme zostrojili nielen rafinovanejšie a podvratnejšie spôsoby vstávania, ale aj spania. Dnes nám sledovače spánku dodávajú informácie o kvalite a hĺbke nášho spánku. Existujú tieto pokroky pre naše dobro, alebo skôr pre efektivitu našej práce?

Po tom, ako sa sami/é seba spýtame tieto a mnohé iné otázky, sme prizvaní/é k tomu, aby sme „zostali v posteli o pár minút dlhšie a začali pomalšie“ pomocou niekoľkých cvičení pripravených Tatianou Heuman. Tieto štyri videá a tri texty sú úvodnou príručkou „Ako hypnopompovať“ a jemnejším spôsobom prechodu cez tento špecifický stav. Sme podnietení/é k venovaniu času našim prvým pohybom, k zhodnoteniu úryvkov snov, k vnútornému aj vonkajšiemu počúvaniu, k vytvoreniu si návyku začínať pomaly a k dokumentácii našich denných hypnopompických stavov, zážitkov, cvičení a rituálov. Spomínať alebo predstavovať si sen a vytvoriť si k nemu soundtrack, či reagovať na obľúbený pach celým svojím telom. Toto nie sú len cviky na cibrenie mysle alebo analýzu našich snov, ale aj pomôcky na predstavovanie si iných, pomalších a prirodzenejších spôsobov fungovania na spoločenskej úrovni. Je to krásne, a zaberie to len dve minúty vášho času.

Adam Badí Donoval

AKO HYPNOPOMPOVAŤ?

Budík sa zastavil a ja som sa vrátila k spánku.

Je čoraz príjemnejšie pokračovať v spaní.

Sníva sa mi, že spím.

Na chvíľu spánku a snenia sa teším, pretože viem, že sa stane niečo neočakávané a začnú sa vynárať absolútne nepredstaviteľné spojenia a postavy z minulosti. Vítam ich všetky a nabádam, aby ma prekvapili. Ak sa v tomto stave bude opakovane objavovať nejaký strach, pomáha mi si ho zapísať alebo nakresliť a predstaviť si stav, v ktorom budem oslobodená od tejto temnoty.
Ostávam ležať a snívam. Tak dlho, ako môžem.
Zvyčajne sa obviňujem, že som lenivá. Je na tom niečo zlé, byť lenivá?
Nemala by mať každý/á možnosť vyspať sa spôsobom a v takej miere, akej chce, bez toho, že by musel/a reagovať na akékoľvek merania efektivity? Dobré a zlé sú kategórie vymyslené ľuďmi.

Chcem porozumieť vlastným rytmom. Dať im priestor nie je jednoduchá úloha.

Aký je môj čas?
Môžu môj čas a čas sveta súbežne existovať?

V istom bode, keď som sa rozhodla dokumentovať svoje sny, som si uvedomila (čo sa mi neskôr potvrdilo), že posledné fázy spánku pred zobudením sú tie chvíle, ktoré si pamätáme najzreteľnejšie. Láka ma myšlienka vnárania sa do týchto medzných fáz.

Hypnopompický stav je čas, počas ktorého už nespím, ale zároveň nie som úplne prebudená. Moje telo je v inom priestore (priestoroch) a vracia sa z neznámych území.
Takzvané hypnopompické halucinácie sú vnemy, ktoré sa objavujú v tomto čase, na konci cyklu snenia a spánku. Keď k tomu dôjde, rozdiel medzi informáciami, ktoré prináša nevedomie, a tým, čo zažívam v bdelom stave, môže byť veľmi nejasný.
Pre niekoho môžu byť tieto vízie strašidelné a pre niekoho naopak niečím zaujímavým, čo stojí za to prebádať. Mne sa páči ostať v posteli ešte chvíľu predtým, než vstanem. Rada si prechádzam tento moment medzi, zotrvám v ňom a pozorujem.
Dôležité je tiež spomenúť hypnagogický stav, ktorý sa objavuje v čase tesne pred zaspatím. V tomto čase je veľmi pravdepodobné, že všetky informácie, ktoré sa okolo nás objavujú, preniknú do našich budúcich snov. Zvyčajne sa mi stáva, že ak zaspím počas čítania, pozerania filmu alebo počúvania podcastu, niektoré prvky sa potom objavia v mojich snoch.
Možno dôvod, prečo si tak veľmi užívam hypnopompický a hypnagogický stav, je, že počas nich nezohrávajú racionalita a intelekt takú dôležitú úlohu.

V hypopompickom stave sa moje sny vracajú a navzájom miešajú. Snažím sa ich usporiadať tak, aby som si ich mohla zapísať, pretože chcem vedieť, čo sa mi pokúšajú povedať. Keď si zapnem budík, nie je pre mňa také jednoduché týmto informáciám porozumieť. Neprirodzené zvuky zvonka narúšajú tieto procesy prijímania a kreativity. Niekedy však musím rešpektovať špecifické časové rámce a neviem sa nastaviť tak, aby som sa zobudila bez zvuku. Začať deň prívetivo a láskavo sa zdá problematické.

Ako sa zobudiť?                                                                   

so zvukom?

počúvaním?

pohybom?

tancom?

Ktoré zvuky počujem ako prvé, keď sa zobudím?
Vlastné myšlienky a vnútorné zvuky?
Zvuky, ktoré vychádzajú z mojich snov?
Zvuky zvonka?
Ľudské, ne-ľudské zvuky?
Prečo používam budík na prebratie sa?
Prečo by som mala byť v pohotovosti každý deň? Na aké nezbezpečenstvo ma budík upozorňuje?
Prečo neznášam všetky zvuky budíkov vo svojom telefóne?

Budík zvyčajne zapínam, ak mám povinnosti stanovené na konkrétnu rannú hodinu. Ak nie, dávam prednosť absencii zvukov, ale baví ma nastavovať si rôzne zvuky, ktoré ma potom navštívia počas spánku.

Táto téma ma zaujala natoľko, že som sa rozhodla pýtať sa ostatných, o ich skúsenosti. Niektorí/é potrebujú extrémne hlasné zvuky, aby sa prebrali, iní/é sa vedia „naprogramovať“ tak, aby sa prebrali v tichu. Existujú ľudia, ktorí si radi vypočujú niečo vtipné, keď začínajú svoj deň, iní niečo náhodné, nenaladené rádio, správy alebo svoju obľúbenú pieseň. Dostala som odporúčanie na aplikáciu, v ktorej si môžem nastaviť vtáčí spev ako zvuk budíku. Skúsila som to a niekedy počas môjho spánku sa rozozvučal, čo bolo veľmi príjemné.

Na začiatku priemyselnej éry existovalo remeslo budiča. Ľudia boli platení za to, že sa pred východom slnka vybrali do ulíc a klopali na dvere alebo okná každému človeku, aby sa ráno zobudil do práce. Budíky sa tak vyvíjali súbežne s technológiami a potrebou výkonnej práce, a teda aj ekonomickým vývojom.
Existujú technológie, ktoré sa venujú otázke nastavenia spôsobu, akým budeme počuť prvé zvuky dňa a spôsobom, akými sa správame počas spánku. Zamýšľam sa, či ide o technológie starostlivosti alebo nie.
V súčasnosti sú veľmi obľúbené aplikácie a zariadenia na sledovanie spánku, ktoré sľubujú jeho reguláciu a poskytujú informácie o problémoch, ktoré počas tejto doby môžeme zažívať. Analyzujú pohyb tela a správanie pomocou senzorov svetla a tepla a tiež zvuky okolia a dýchanie pomocou v nich umiestnených mikrofónov.
Bude môj telefón vedieť skôr ako ja, či spím, či som bdelá, chrápem, ako dýcham... či snívam? Chcem, aby ma niekto sledoval aj počas spánku?

%100% Úroveň sledovania dosahuje svoj vrchol.

Existujú budíky s umelým ranným slnkom (so zvukom alebo bez neho), skákajúce budíky (áno, budíky, ktoré skáču), budíky na kolieskach, budíky v kobercoch, na ktoré sa musíte postaviť a niečo na nich urobiť, ktoré budia citlivejším spôsobom.
Existujú však aj také výrobky ako bomby alebo zvukové bomby (ktoré sa deaktivujú prestrihnutím kábla), budíky so zvukovou bombou, ktoré obsahujú zariadenia na trasenie postele, budík s laserovou zbraňou, ktorou je potrebné zostreliť zvukový objekt aby stíchol, alebo hodinky, ktoré vás doslova zasiahnu malým elektrickým prúdom. Tieto desivé predmety možno kúpiť v internetových obchodoch po celom svete.

Na rozšírenie mojej inšpirácie som požiadala o spoluprácu svojich priateľov a priateľky, známych a známe a aj pár neznámych, ktorí/é a sa podelili o svoje skúsenosti.

Otázky a pozorovania:

Používate budík?
Ak áno, stáva sa vám často, že budík vypnete a zapnete niekoľkokrát?

Zo 61 ľudí, ktorí odpovedali, len dvaja vôbec nepoužívajú budík.
Viacerí majú problém vstať s budíkom. Vyjadrili to v tvrdeniach ako:

 Neznášam vstávanie.

Je to hrozné.

Nemám rád/rada budíky.

Budík je pre mňa veľmi stresujúci zvuk.

Myslím, že každý budík je stresujúci pre telo a mozog.

Neznášam každý zvuk, ktorý si ako budík nastavím, preto nikdy nepoužívam piesne ani zvuky, ktoré mám rád/rada, len niečo nie úplne nepríjemné.

Čo môžem spraviť, aby som sa prebudil/a ráno? Pomôžte mi!

Žiadny/a z respondentov nevníma chvíľu prebúdzania sa s pomocou budíka ako príjemnú.

Väčšina ľudí vypne a zapne budík viackrát za sebou (funkcia opakovania budíka). Len pár ľudí stále používa ako budík rádio alebo zariadenie iné ako mobilný telefón. Niekoľkí vnímajú ako účinné nenaladené rádio na rýchlejšie zobudenie.

Používate predvolený zvuk vášho mobilného telefónu (alebo iného zariadenia)? Vybrali ste si ho? Aký je?

Väčšina respondetov a respondentiek si vyberá zvuk z repertoáru, ktorý im ponúka zariadenie. Niektorí/é používajú predvolený zvuk svojho zariadenia, aj keď sa im nepáči.
Boli spomenuté aj alternatívne návrhy: aplikácie, ktoré ponúkajú vtáčí spev, algoritmus aplikácie Spotify, ktorý vyberá piesne. Traja ľudia uviedli, že ako budík používajú zvuky vytvorené nimi samotnými.

Počas vstávania uprednostňujte hlasný alebo jemný zvuk?

Väčšina respondentov a respondentiek (približne 75 %) rada začína deň v tichu, počúvajúc jemnejšie zvuky. Avšak zdá sa, že nie sú efektívne.

Krátky alebo dlhý zvuk?

Väčšina zúčastnených (približne 60 %) uprednostňuje dlhšie zvuky. 

Čo znamená dlhý, krátky alebo jemný, je niečím, čo nikdy nezistím, každá senzitivita je konkrétna a jedinečná.

Aké zvuky budíka považujete za najlepšie na prebudenie sa? Ako by ste popísali ideálny budík?

Nižšie sú uvedené niektoré z vysnívaných zvukov budíka. Rôznorodosť výsledkov poukazuje na to, aké rozdielne potreby má každý/á z nás. Približne 10 ľudí uviedlo, že majú radi zvuky z prírody, najmä vtáčie.

Myslím, že je lepšie prebudiť sa pomocou svetla alebo dotyku než so zvukom. Predstavujem si, že ideálny zvuk by bol taký, ktorý ma pohladí, a ak je to možné, veľmi sa neopakuje.

 Radostná hudba alebo taká, ktorú potrebujete každý deň – frekvencia solfeggio 528 hz.

Šeptanie môjho mena.

 Vnútorne sa nastaviť a neprebúdzať sa na zvuky.

 Jemné zvuky, jemný neinvazívny zvuk.

 Môj ideálny budík by znel inak každý deň a vyzýval by k tancu.

 Prírodné zvuky s náznakom melódie považujem za menej agresívne ako syntetické alebo komplexnejšie rytmické zvuky.

 Čím menej „ostrejšie“, tým lepšie. Aj tak nakoniec budík nenávidíte.

 Nepretržité alebo veľmi dlhé zvuky, ktoré sú v juxtapozícii, s prevažne jemnou farbou tónu, pravdepodobne s tonálnymi alebo modálnymi harmóniami alebo nedisonantnými akordami.

 Celkovo by som povedal/a, že zvuky, ktoré vás nevystrašia pri vstávaní alebo ktoré vás neprebudia narýchlo, sú najlepšie, ako aj zvuky, ktoré vytvárajú plynulý prechod medzi spánkom a prebudením sa.

 Krátke, mierne hlasité, nerozčuľujúce, ani príliš pokojné.

 Jednoduché zvuky... melodické... vzostupné.

 Radostná hudba.

 Hlasný zvuk.

 Niečo bez tónov a opakujúce sa, inak ich moje sny pohltia a ja ich prespím.

 Niečo veselé, používam playlist so salsou.

 Páči sa mi jemná melódia, ale ja vo svojej izbe nechcem telefón.

 Niečo, čo viac upokojuje dušu. Môj budík je celkom drsný.

 Keďže nepotrebujem veľký hluk na prebratie sa, mal by byť jemnejší alebo skôr bez vysokých ostrých frekvencií (zaujímalo by ma, aké by to bolo mať budík so subwooferom...).

 Zvuky prírody. Veselé jemné melódie.

 Viac mi vyhovujú uvoľňujúce a jemné zvuky.

 Niečo, čo sa postupne zosilňuje, je to hlasnejšie a intenzívnejšie.

 Tiché jemné zvuky.

 Zvuk, ktorý sa zosilňuje a je veľmi pohlcujúcim fantastickým snom.

 100 % sci-fi zvuky... prudké zatrasenie, ale vo vesmíre. Opakovanie pomáha celkovej idei budíka. Asi je pre mňa ťažké to oddeliť. Baví ma myšlienka výstražného signálu mimozemskej lode ako zo sci-fi... Niektoré zvuky nemenné, ale zároveň meniaci sa scenár alebo hudobný podmaz.

Plynulý, ale s beatom.

Niečo, čo upokojuje a je rezké, a umožňuje prechod zo spánku do bdelého stavu a zároveň nie veľmi drsné – živý orchester by bol super alebo niekto, kto zahrá na harfe.

 Môj ideálny budík by bola kompozícia, ktorá začína postupným zosilňovaním v nízkych frekvenciách hudobného spektra, ktorá postupne prechádza do vysokých frekvencií spektra. Táto kompozícia by mala evokovať mystérium lásky a samotného bytia.

 Ak vnímam hlas, ktorý na mňa rozpráva, môj mozog sa zobudí rýchlejšie.

 To je jedno.

 Čo najviac prírodné. Žiadne prenikavé technické tóny.

 Asi by to malo mať kľudný začiatok, aby to nebolo ako ranná facka. Ale nesmie ostávať príliš príjemný... Inak určite znova zaspím.

 Myslím, že príjemne sa vstáva na zvuk rádia, alebo na zvuk a vôňu kávovaru s časovačom, to ale nemusí stačiť. Tiež je príjemné počuť z diaľky niekoho v dome - v tomto prípade ale človek potrebuje veľký priestor (ak zvuk nie je dosť ďaleko, je nepríjemný). Celkovo nemám rád/rada budíky a radšej vstávam pri iných zvukoch.

 Príjemná a pozitívna pieseň ktorú mám rád/rada, mi pomáha pripraviť sa na ťažkú úlohu, vstávať s pozitívnym zvukom.

 Radšej sa budím na rádio. Keď som bol/a mladší/ia, mal/a som rád/rada rádio, ktoré púšťalo piesne a do toho rozprával nejaký chalan/dievča, ale momentálne mám rád/rada rádio, kde vysielajú správy, aby sa moja myseľ zapla do skutočného sveta.

 Najlepší je zvuk, ktorý je čo najjemnejší, aby som sa pomaly zobúdzal/a, radšej ako náhle. Zvuk, ktorý najskôr zaznie v mojom sne, aby som bol/a pripravený/á počas snenia. Nič elektronické, niečo zo skutočného sveta, možno nejaké zvuky zvierat.

Reagujete pozitívne (alebo nie), keď počúvate určitú textúru/vzor melódie/rytmus na začatie dňa? Alebo na určitý vnem? Aký?

Aj v tomto prípade boli odpovede veľmi rôznorodé. V skratke obsahovali:

hudbu,
hlasy,
ticho,
prírodu a zvuky zvierat,
mobilné zvonenie, ktoré sa mení podľa počasia,
mantru,
pokoj,
strečing a pohyb,
určite nie pieseň,
ničnerobenie/nebytie.

Takže,
ako vstávať?
Ako hypnopompovať?

PARTITÚRY

Cieľom týchto partitúr je viesť ťa pri vykonávaní veľmi pomalých a citlivých pohybov a gest v procese vstávania. Tieto pohyby môžu byť len imaginárne, vlastné fyzické limity nemajú byť prekážkou k ich dosiahnutiu. Verím, že prechod cez tento konkrétny stav si užiješ s väčším pokojom, venuješ značný čas skúmaniu prvých popudov k pohybu, prezrieš si časti spomienok zo snov a zlepšíš si zmysel pre počúvanie vnútorných a vonkajších zvukov.

Ostaň v posteli o pár minút dlhšie a začínaj pomaly.

1. Ahoj Telo

Ahoj Telo.

Navrhujem, že sa budeš hýbať a ja budem pozorovať,

ktorá časť reaguje ako prvá?

Tvoje ramená?

Ľavá, pravá ruka? Moje koleno alebo tvoj prst?[1]

Tvoje ústa, môj jazyk?

Nasledujem prvý popud k pohybu,

kam ma zavedie?

Kam ma vezme?

Nedokážem presne zadefinovať, kde „prebúdzanie“ pohybu začína.

Ide z periférie alebo centra?

Cítim tvoj dych,

fragmenty teba sa začínajú prebúdzať.

Dovolím ti hýbať sa.

Nádychy a výdychy,

pohni mnou.

V tej zmene rozoznávam určitý rytmus.

S každým nádychom vnímam rôzne zvuky.

[1] To súvisí s „odhalením“, ktoré sa môže objaviť v snoch a hypnopompickom stave. Nevieš, či tvoje telo patrí tebe.

2. Končeky prstov

Opýtaj sa svojich končekov prstov, ako sa dnes cítia.

Odpovedajú?

Opýtaj sa svojich končekov prstov, ako sa dnes cítia.

Hýbu sa?

Ak by odpovedali zvukom, aký zvuk by to bol? Ľudský alebo neľudský?

Vedia tvoje končeky prstov tancovať?

Nasleduj ich pohyb pomocou rúk a zápästí, potom ramena. Rob veľmi jemné pohyby.

Zastav sa na chvíľu,

a pokračuj.

Zastav sa na chvíľu,

a pokračuj.

3. Štruktúry

4. Čuch

Objaví sa tvoja obľúbená vôňa, ktorá pohltí tvoju pozornosť.

Tvoj nos sa chveje. 

Pohyb sa rozšíri do celého tela.

5. Rozhýb sen

Pamätáš sa na niečo z toho, o čom sa ti snívalo?

Ak sa nepamätáš, môžeš si predstaviť niečo, o čom by si chcel/a snívať.

Akú hudbu alebo zvuky by si vytvoril/a pre tento sen? Ako by ten sen znel?

Ako by si sa hýbal/a s touto hudbou?

6. Pomalšie je vždy možné

Skús si zaznamenávať každý deň svoj hypnopompický stav, zážitky a pocity, cvičenia, rituály a ich výskyt (môže to byť verbálne aj neverbálne). Dobré je mať hneď vedľa postele zošit určený práve na tento účel. Skús písať alebo kresliť so zatvorenými alebo privretými očami, toto cvičenie ťa určite prekvapí. Ak by si sa rád/rada zapojil/a do tohto kreatívneho výskumu, pošli mi nápady a dojmy na adresu tatiana.heuman.sounds (at) gmail.com.

Videá vytvorila linfa.

Voiceover do videí poskytli Nik Forrest.

Pozn. Všetky videá sú dostupné s titulkami v slovenskom jazyku. 

Ako hypnopompovať? bolo vytvorené s finančnou podporou Academy of Media Arts Cologne.

Z anglického originálu preložila Barbora Gecseová

BIO

SEKUNDÁRNE ZDROJE

Vstávanie a ako hypnopompovať: kedy, prečo, ako a viac.

#snívať #spánok #vstávanie #hypnopompický #prechod #stavmedzi

Mnoho súčasných umeleckých subkultúr je inšpirovaných prechodným stavom z bdenia do spánku, tiež známym ako hypnagógia. Existuje celý hudobný mikrožáner nazývaný hypnagogic pop, ktorý „ohýba popovú hudbu cez spomienku spomienky“ (Keenan, The Wire, 2009). Hypnagogic pop pripravil cestu pre vaporwave a odvetvené žánre, ktoré dodnes vplývajú na smer modernej populárnej hudby. Aj keby vám toto nič nehovorilo, tak výraz hypnagógia nie je až taký zvláštny a je pravdepodobné, že ste ho počuli v nejakom inom kontexte. Jeho náprotivok, hypnopompia – stav mysle vedúci zo spánku do bdenia – je však v súčasnej kultúre prítomný oveľa menej. Aj to je možno jeden z dôvodov, prečo je predmetom pretrvávajúceho skúmania Tatiany Heuman.

Hypnopompia a hypnagógia sa často prekrývajú, aj keď sú v niektorých veciach priamymi opakmi. Počas hypnopompického stavu sa naše sny vracajú a premiešavajú, zatiaľ čo veci, ktoré vnímame počas hypnagogického stavu sa môžu objaviť v našich neskorších snoch. Hypnopompia je „čas, počas ktorého už nespím, ale zároveň nie som úplne prebudená.“ Tatiana Heuman v diele a v sprievodných textoch skúma prečo je tento stav často prehliadnutý, preskočený a zriedkakedy zažitý väčšinou z nás. Jej texty a výskum siahajú do vzdialenej minulosti, na začiatok industriálnej éry, aby preskúmali prečo sa budíme, kedy sa budíme a pokračujú skúmaním rôznych elementov „vstávania“ pomocou série úvah, otvorených otázok, záznamov a dotazníkov.

Tatiana Heuman spochybňuje rôzne zásadné domnienky fungovania súčasnej spoločnosti a snaží sa prísť na to, čo naozaj definuje princíp zobúdzania sa „načas“. Prehlasuje, že vstávanie v predurčený čas je črtou industriálnej spoločnosti motivovanej ekonomickým rastom a potrebou efektívnej pracovnej sily. Ako sa vyvíjala technológia, tak sme zostrojili nielen rafinovanejšie a podvratnejšie spôsoby vstávania, ale aj spania. Dnes nám sledovače spánku dodávajú informácie o kvalite a hĺbke nášho spánku. Existujú tieto pokroky pre naše dobro, alebo skôr pre efektivitu našej práce?

Po tom, ako sa sami/é seba spýtame tieto a mnohé iné otázky, sme prizvaní/é k tomu, aby sme „zostali v posteli o pár minút dlhšie a začali pomalšie“ pomocou niekoľkých cvičení pripravených Tatianou Heuman. Tieto štyri videá a tri texty sú úvodnou príručkou „Ako hypnopompovať“ a jemnejším spôsobom prechodu cez tento špecifický stav. Sme podnietení/é k venovaniu času našim prvým pohybom, k zhodnoteniu úryvkov snov, k vnútornému aj vonkajšiemu počúvaniu, k vytvoreniu si návyku začínať pomaly a k dokumentácii našich denných hypnopompických stavov, zážitkov, cvičení a rituálov. Spomínať alebo predstavovať si sen a vytvoriť si k nemu soundtrack, či reagovať na obľúbený pach celým svojím telom. Toto nie sú len cviky na cibrenie mysle alebo analýzu našich snov, ale aj pomôcky na predstavovanie si iných, pomalších a prirodzenejších spôsobov fungovania na spoločenskej úrovni. Je to krásne, a zaberie to len dve minúty vášho času.

Adam Badí Donoval

AKO HYPNOPOMPOVAŤ?

Budík sa zastavil a ja som sa vrátila k spánku.

Je čoraz príjemnejšie pokračovať v spaní.

Sníva sa mi, že spím.

Na chvíľu spánku a snenia sa teším, pretože viem, že sa stane niečo neočakávané a začnú sa vynárať absolútne nepredstaviteľné spojenia a postavy z minulosti. Vítam ich všetky a nabádam, aby ma prekvapili. Ak sa v tomto stave bude opakovane objavovať nejaký strach, pomáha mi si ho zapísať alebo nakresliť a predstaviť si stav, v ktorom budem oslobodená od tejto temnoty.
Ostávam ležať a snívam. Tak dlho, ako môžem.
Zvyčajne sa obviňujem, že som lenivá. Je na tom niečo zlé, byť lenivá?
Nemala by mať každý/á možnosť vyspať sa spôsobom a v takej miere, akej chce, bez toho, že by musel/a reagovať na akékoľvek merania efektivity? Dobré a zlé sú kategórie vymyslené ľuďmi.

Chcem porozumieť vlastným rytmom. Dať im priestor nie je jednoduchá úloha.

Aký je môj čas?
Môžu môj čas a čas sveta súbežne existovať?

V istom bode, keď som sa rozhodla dokumentovať svoje sny, som si uvedomila (čo sa mi neskôr potvrdilo), že posledné fázy spánku pred zobudením sú tie chvíle, ktoré si pamätáme najzreteľnejšie. Láka ma myšlienka vnárania sa do týchto medzných fáz.

Hypnopompický stav je čas, počas ktorého už nespím, ale zároveň nie som úplne prebudená. Moje telo je v inom priestore (priestoroch) a vracia sa z neznámych území.
Takzvané hypnopompické halucinácie sú vnemy, ktoré sa objavujú v tomto čase, na konci cyklu snenia a spánku. Keď k tomu dôjde, rozdiel medzi informáciami, ktoré prináša nevedomie, a tým, čo zažívam v bdelom stave, môže byť veľmi nejasný.
Pre niekoho môžu byť tieto vízie strašidelné a pre niekoho naopak niečím zaujímavým, čo stojí za to prebádať. Mne sa páči ostať v posteli ešte chvíľu predtým, než vstanem. Rada si prechádzam tento moment medzi, zotrvám v ňom a pozorujem.
Dôležité je tiež spomenúť hypnagogický stav, ktorý sa objavuje v čase tesne pred zaspatím. V tomto čase je veľmi pravdepodobné, že všetky informácie, ktoré sa okolo nás objavujú, preniknú do našich budúcich snov. Zvyčajne sa mi stáva, že ak zaspím počas čítania, pozerania filmu alebo počúvania podcastu, niektoré prvky sa potom objavia v mojich snoch.
Možno dôvod, prečo si tak veľmi užívam hypnopompický a hypnagogický stav, je, že počas nich nezohrávajú racionalita a intelekt takú dôležitú úlohu.

V hypopompickom stave sa moje sny vracajú a navzájom miešajú. Snažím sa ich usporiadať tak, aby som si ich mohla zapísať, pretože chcem vedieť, čo sa mi pokúšajú povedať. Keď si zapnem budík, nie je pre mňa také jednoduché týmto informáciám porozumieť. Neprirodzené zvuky zvonka narúšajú tieto procesy prijímania a kreativity. Niekedy však musím rešpektovať špecifické časové rámce a neviem sa nastaviť tak, aby som sa zobudila bez zvuku. Začať deň prívetivo a láskavo sa zdá problematické.

Ako sa zobudiť?                                                                   

so zvukom?

počúvaním?

pohybom?

tancom?

Ktoré zvuky počujem ako prvé, keď sa zobudím?
Vlastné myšlienky a vnútorné zvuky?
Zvuky, ktoré vychádzajú z mojich snov?
Zvuky zvonka?
Ľudské, ne-ľudské zvuky?
Prečo používam budík na prebratie sa?
Prečo by som mala byť v pohotovosti každý deň? Na aké nezbezpečenstvo ma budík upozorňuje?
Prečo neznášam všetky zvuky budíkov vo svojom telefóne?

Budík zvyčajne zapínam, ak mám povinnosti stanovené na konkrétnu rannú hodinu. Ak nie, dávam prednosť absencii zvukov, ale baví ma nastavovať si rôzne zvuky, ktoré ma potom navštívia počas spánku.

Táto téma ma zaujala natoľko, že som sa rozhodla pýtať sa ostatných, o ich skúsenosti. Niektorí/é potrebujú extrémne hlasné zvuky, aby sa prebrali, iní/é sa vedia „naprogramovať“ tak, aby sa prebrali v tichu. Existujú ľudia, ktorí si radi vypočujú niečo vtipné, keď začínajú svoj deň, iní niečo náhodné, nenaladené rádio, správy alebo svoju obľúbenú pieseň. Dostala som odporúčanie na aplikáciu, v ktorej si môžem nastaviť vtáčí spev ako zvuk budíku. Skúsila som to a niekedy počas môjho spánku sa rozozvučal, čo bolo veľmi príjemné.

Na začiatku priemyselnej éry existovalo remeslo budiča. Ľudia boli platení za to, že sa pred východom slnka vybrali do ulíc a klopali na dvere alebo okná každému človeku, aby sa ráno zobudil do práce. Budíky sa tak vyvíjali súbežne s technológiami a potrebou výkonnej práce, a teda aj ekonomickým vývojom.
Existujú technológie, ktoré sa venujú otázke nastavenia spôsobu, akým budeme počuť prvé zvuky dňa a spôsobom, akými sa správame počas spánku. Zamýšľam sa, či ide o technológie starostlivosti alebo nie.
V súčasnosti sú veľmi obľúbené aplikácie a zariadenia na sledovanie spánku, ktoré sľubujú jeho reguláciu a poskytujú informácie o problémoch, ktoré počas tejto doby môžeme zažívať. Analyzujú pohyb tela a správanie pomocou senzorov svetla a tepla a tiež zvuky okolia a dýchanie pomocou v nich umiestnených mikrofónov.
Bude môj telefón vedieť skôr ako ja, či spím, či som bdelá, chrápem, ako dýcham... či snívam? Chcem, aby ma niekto sledoval aj počas spánku?

%100% Úroveň sledovania dosahuje svoj vrchol.

Existujú budíky s umelým ranným slnkom (so zvukom alebo bez neho), skákajúce budíky (áno, budíky, ktoré skáču), budíky na kolieskach, budíky v kobercoch, na ktoré sa musíte postaviť a niečo na nich urobiť, ktoré budia citlivejším spôsobom.
Existujú však aj také výrobky ako bomby alebo zvukové bomby (ktoré sa deaktivujú prestrihnutím kábla), budíky so zvukovou bombou, ktoré obsahujú zariadenia na trasenie postele, budík s laserovou zbraňou, ktorou je potrebné zostreliť zvukový objekt aby stíchol, alebo hodinky, ktoré vás doslova zasiahnu malým elektrickým prúdom. Tieto desivé predmety možno kúpiť v internetových obchodoch po celom svete.

Na rozšírenie mojej inšpirácie som požiadala o spoluprácu svojich priateľov a priateľky, známych a známe a aj pár neznámych, ktorí/é a sa podelili o svoje skúsenosti.

Otázky a pozorovania:

Používate budík?
Ak áno, stáva sa vám často, že budík vypnete a zapnete niekoľkokrát?

Zo 61 ľudí, ktorí odpovedali, len dvaja vôbec nepoužívajú budík.
Viacerí majú problém vstať s budíkom. Vyjadrili to v tvrdeniach ako:

 Neznášam vstávanie.

Je to hrozné.

Nemám rád/rada budíky.

Budík je pre mňa veľmi stresujúci zvuk.

Myslím, že každý budík je stresujúci pre telo a mozog.

Neznášam každý zvuk, ktorý si ako budík nastavím, preto nikdy nepoužívam piesne ani zvuky, ktoré mám rád/rada, len niečo nie úplne nepríjemné.

Čo môžem spraviť, aby som sa prebudil/a ráno? Pomôžte mi!

Žiadny/a z respondentov nevníma chvíľu prebúdzania sa s pomocou budíka ako príjemnú.

Väčšina ľudí vypne a zapne budík viackrát za sebou (funkcia opakovania budíka). Len pár ľudí stále používa ako budík rádio alebo zariadenie iné ako mobilný telefón. Niekoľkí vnímajú ako účinné nenaladené rádio na rýchlejšie zobudenie.

Používate predvolený zvuk vášho mobilného telefónu (alebo iného zariadenia)? Vybrali ste si ho? Aký je?

Väčšina respondetov a respondentiek si vyberá zvuk z repertoáru, ktorý im ponúka zariadenie. Niektorí/é používajú predvolený zvuk svojho zariadenia, aj keď sa im nepáči.
Boli spomenuté aj alternatívne návrhy: aplikácie, ktoré ponúkajú vtáčí spev, algoritmus aplikácie Spotify, ktorý vyberá piesne. Traja ľudia uviedli, že ako budík používajú zvuky vytvorené nimi samotnými.

Počas vstávania uprednostňujte hlasný alebo jemný zvuk?

Väčšina respondentov a respondentiek (približne 75 %) rada začína deň v tichu, počúvajúc jemnejšie zvuky. Avšak zdá sa, že nie sú efektívne.

Krátky alebo dlhý zvuk?

Väčšina zúčastnených (približne 60 %) uprednostňuje dlhšie zvuky. 

Čo znamená dlhý, krátky alebo jemný, je niečím, čo nikdy nezistím, každá senzitivita je konkrétna a jedinečná.

Aké zvuky budíka považujete za najlepšie na prebudenie sa? Ako by ste popísali ideálny budík?

Nižšie sú uvedené niektoré z vysnívaných zvukov budíka. Rôznorodosť výsledkov poukazuje na to, aké rozdielne potreby má každý/á z nás. Približne 10 ľudí uviedlo, že majú radi zvuky z prírody, najmä vtáčie.

Myslím, že je lepšie prebudiť sa pomocou svetla alebo dotyku než so zvukom. Predstavujem si, že ideálny zvuk by bol taký, ktorý ma pohladí, a ak je to možné, veľmi sa neopakuje.

 Radostná hudba alebo taká, ktorú potrebujete každý deň – frekvencia solfeggio 528 hz.

Šeptanie môjho mena.

 Vnútorne sa nastaviť a neprebúdzať sa na zvuky.

 Jemné zvuky, jemný neinvazívny zvuk.

 Môj ideálny budík by znel inak každý deň a vyzýval by k tancu.

 Prírodné zvuky s náznakom melódie považujem za menej agresívne ako syntetické alebo komplexnejšie rytmické zvuky.

 Čím menej „ostrejšie“, tým lepšie. Aj tak nakoniec budík nenávidíte.

 Nepretržité alebo veľmi dlhé zvuky, ktoré sú v juxtapozícii, s prevažne jemnou farbou tónu, pravdepodobne s tonálnymi alebo modálnymi harmóniami alebo nedisonantnými akordami.

 Celkovo by som povedal/a, že zvuky, ktoré vás nevystrašia pri vstávaní alebo ktoré vás neprebudia narýchlo, sú najlepšie, ako aj zvuky, ktoré vytvárajú plynulý prechod medzi spánkom a prebudením sa.

 Krátke, mierne hlasité, nerozčuľujúce, ani príliš pokojné.

 Jednoduché zvuky... melodické... vzostupné.

 Radostná hudba.

 Hlasný zvuk.

 Niečo bez tónov a opakujúce sa, inak ich moje sny pohltia a ja ich prespím.

 Niečo veselé, používam playlist so salsou.

 Páči sa mi jemná melódia, ale ja vo svojej izbe nechcem telefón.

 Niečo, čo viac upokojuje dušu. Môj budík je celkom drsný.

 Keďže nepotrebujem veľký hluk na prebratie sa, mal by byť jemnejší alebo skôr bez vysokých ostrých frekvencií (zaujímalo by ma, aké by to bolo mať budík so subwooferom...).

 Zvuky prírody. Veselé jemné melódie.

 Viac mi vyhovujú uvoľňujúce a jemné zvuky.

 Niečo, čo sa postupne zosilňuje, je to hlasnejšie a intenzívnejšie.

 Tiché jemné zvuky.

 Zvuk, ktorý sa zosilňuje a je veľmi pohlcujúcim fantastickým snom.

 100 % sci-fi zvuky... prudké zatrasenie, ale vo vesmíre. Opakovanie pomáha celkovej idei budíka. Asi je pre mňa ťažké to oddeliť. Baví ma myšlienka výstražného signálu mimozemskej lode ako zo sci-fi... Niektoré zvuky nemenné, ale zároveň meniaci sa scenár alebo hudobný podmaz.

Plynulý, ale s beatom.

Niečo, čo upokojuje a je rezké, a umožňuje prechod zo spánku do bdelého stavu a zároveň nie veľmi drsné – živý orchester by bol super alebo niekto, kto zahrá na harfe.

 Môj ideálny budík by bola kompozícia, ktorá začína postupným zosilňovaním v nízkych frekvenciách hudobného spektra, ktorá postupne prechádza do vysokých frekvencií spektra. Táto kompozícia by mala evokovať mystérium lásky a samotného bytia.

 Ak vnímam hlas, ktorý na mňa rozpráva, môj mozog sa zobudí rýchlejšie.

 To je jedno.

 Čo najviac prírodné. Žiadne prenikavé technické tóny.

 Asi by to malo mať kľudný začiatok, aby to nebolo ako ranná facka. Ale nesmie ostávať príliš príjemný... Inak určite znova zaspím.

 Myslím, že príjemne sa vstáva na zvuk rádia, alebo na zvuk a vôňu kávovaru s časovačom, to ale nemusí stačiť. Tiež je príjemné počuť z diaľky niekoho v dome - v tomto prípade ale človek potrebuje veľký priestor (ak zvuk nie je dosť ďaleko, je nepríjemný). Celkovo nemám rád/rada budíky a radšej vstávam pri iných zvukoch.

 Príjemná a pozitívna pieseň ktorú mám rád/rada, mi pomáha pripraviť sa na ťažkú úlohu, vstávať s pozitívnym zvukom.

 Radšej sa budím na rádio. Keď som bol/a mladší/ia, mal/a som rád/rada rádio, ktoré púšťalo piesne a do toho rozprával nejaký chalan/dievča, ale momentálne mám rád/rada rádio, kde vysielajú správy, aby sa moja myseľ zapla do skutočného sveta.

 Najlepší je zvuk, ktorý je čo najjemnejší, aby som sa pomaly zobúdzal/a, radšej ako náhle. Zvuk, ktorý najskôr zaznie v mojom sne, aby som bol/a pripravený/á počas snenia. Nič elektronické, niečo zo skutočného sveta, možno nejaké zvuky zvierat.

Reagujete pozitívne (alebo nie), keď počúvate určitú textúru/vzor melódie/rytmus na začatie dňa? Alebo na určitý vnem? Aký?

Aj v tomto prípade boli odpovede veľmi rôznorodé. V skratke obsahovali:

hudbu,
hlasy,
ticho,
prírodu a zvuky zvierat,
mobilné zvonenie, ktoré sa mení podľa počasia,
mantru,
pokoj,
strečing a pohyb,
určite nie pieseň,
ničnerobenie/nebytie.

Takže,
ako vstávať?
Ako hypnopompovať?

PARTITÚRY

Cieľom týchto partitúr je viesť ťa pri vykonávaní veľmi pomalých a citlivých pohybov a gest v procese vstávania. Tieto pohyby môžu byť len imaginárne, vlastné fyzické limity nemajú byť prekážkou k ich dosiahnutiu. Verím, že prechod cez tento konkrétny stav si užiješ s väčším pokojom, venuješ značný čas skúmaniu prvých popudov k pohybu, prezrieš si časti spomienok zo snov a zlepšíš si zmysel pre počúvanie vnútorných a vonkajších zvukov.

Ostaň v posteli o pár minút dlhšie a začínaj pomaly.

1. Ahoj Telo

Ahoj Telo.

Navrhujem, že sa budeš hýbať a ja budem pozorovať,

ktorá časť reaguje ako prvá?

Tvoje ramená?

Ľavá, pravá ruka? Moje koleno alebo tvoj prst?[1]

Tvoje ústa, môj jazyk?

Nasledujem prvý popud k pohybu,

kam ma zavedie?

Kam ma vezme?

Nedokážem presne zadefinovať, kde „prebúdzanie“ pohybu začína.

Ide z periférie alebo centra?

Cítim tvoj dych,

fragmenty teba sa začínajú prebúdzať.

Dovolím ti hýbať sa.

Nádychy a výdychy,

pohni mnou.

V tej zmene rozoznávam určitý rytmus.

S každým nádychom vnímam rôzne zvuky.

[1] To súvisí s „odhalením“, ktoré sa môže objaviť v snoch a hypnopompickom stave. Nevieš, či tvoje telo patrí tebe.

2. Končeky prstov

Opýtaj sa svojich končekov prstov, ako sa dnes cítia.

Odpovedajú?

Opýtaj sa svojich končekov prstov, ako sa dnes cítia.

Hýbu sa?

Ak by odpovedali zvukom, aký zvuk by to bol? Ľudský alebo neľudský?

Vedia tvoje končeky prstov tancovať?

Nasleduj ich pohyb pomocou rúk a zápästí, potom ramena. Rob veľmi jemné pohyby.

Zastav sa na chvíľu,

a pokračuj.

Zastav sa na chvíľu,

a pokračuj.

3. Štruktúry

4. Čuch

Objaví sa tvoja obľúbená vôňa, ktorá pohltí tvoju pozornosť.

Tvoj nos sa chveje. 

Pohyb sa rozšíri do celého tela.

5. Rozhýb sen

Pamätáš sa na niečo z toho, o čom sa ti snívalo?

Ak sa nepamätáš, môžeš si predstaviť niečo, o čom by si chcel/a snívať.

Akú hudbu alebo zvuky by si vytvoril/a pre tento sen? Ako by ten sen znel?

Ako by si sa hýbal/a s touto hudbou?

6. Pomalšie je vždy možné

Skús si zaznamenávať každý deň svoj hypnopompický stav, zážitky a pocity, cvičenia, rituály a ich výskyt (môže to byť verbálne aj neverbálne). Dobré je mať hneď vedľa postele zošit určený práve na tento účel. Skús písať alebo kresliť so zatvorenými alebo privretými očami, toto cvičenie ťa určite prekvapí. Ak by si sa rád/rada zapojil/a do tohto kreatívneho výskumu, pošli mi nápady a dojmy na adresu tatiana.heuman.sounds (at) gmail.com.

Videá vytvorila linfa.

Voiceover do videí poskytli Nik Forrest.

Pozn. Všetky videá sú dostupné s titulkami v slovenskom jazyku. 

Ako hypnopompovať? bolo vytvorené s finančnou podporou Academy of Media Arts Cologne.

Z anglického originálu preložila Barbora Gecseová

BIO

SEKUNDÁRNE ZDROJE