ALEŠ ČERMÁK
Flexibilita ako spôsob života. Život povznesený nad naše fyzické telo. Neustále vnímanie.
Dielo Aleša Čermáka pre Unseen je odlišné od všetkých iných. Texty poskytnuté umelcami väčšinou sprevádzajú a opisujú ich dielo, alebo sa pýtajú nejaké zásadné otázky. V prípade Aleša Čermáka však priložený text predstavuje samotné dielo. Samozrejme je na začiatku krátky úvod, ale čo nasleduje je iterácia diela zvaného Nekonečný Manuál, ktoré Čermák začal písať a zostavovať v roku 2019 ako súčasť projektu The Earth Trembles.
Nekonečný Manuál je navždy sa vyvíjajúci, dynamický text, ktorého cieľom je zaostriť pozornosť čitateľa a nechať ju plynúť. Ľahké čítanie to určite nie je, práve naopak. Tok myšlienok je niekedy dezorientujúci a na konci dokumentu sú čitatelia vyzvaní, aby sa pokúsili pochopiť, čo sa im práve stalo. Štruktúrovaný ako séria bodov a ich častí, tento dokument je kombinácia otázok, vyhlásení, definícii a fráz napísaných Alešom Čermákom a viet vyprodukovaných a zdieľaných neurónovou sieťou (RNN) a jej prepojeným publikačným kanálom (#TTN_20).
Kľúčovým konceptom v tomto dokumente, ako aj v Čermákovej ďalšej práci, je flexibilita. Flexibilita ako individuálna a kolektívna prax, flexibilita ako schopnosť kompletnej a komplexnej zmeny, flexibilita ako spôsob preukazovania empatie tým, pre ktorých tento svet nebol vytvorený. Flexibilita ako jediné možné riešenie svetových kríz, flexibilita ako ochota vzdať sa našej individuality, aby sme mohli život prežívať plnohodnotnejšie. Je to veľmi zaujímavý koncept, na ktorý sa Čermák sústreďuje vo svojej praxi s naozaj širokým záberom (písanie, experimentálne divadlo, inštalácie a viac). Dôležitosť flexibility však nemôžeme popierať ani zmierniť. Jej implikácie sú širokosiahle a môžeme sa nad nimi zamýšľať aj mimo kontextu tejto štúdie.
V rôznych častiach textu Čermák naráža na existenciu/skúsenosť povznesenú nad naše fyzické telo, a zároveň tiež skúma naše telo ako také. Naznačuje, že naše telá sú pre nás rovnako neznáme ako celý svet okolo nás. Uvažuje, ako by to vyzeralo keby sme telo vnímali ako abstraktný koncept, a keby sme pohyb tela vnímali ako zdroj vedomostí. “Je stopercentná kontrola nad sebou ľudská?” V iných prácach sa pýta, čím vôbec naše telá v tomto momente sú; dýchame znečistený vzduch, pijeme a skladáme sa z kontaminovanej vody, sedíme celé dni v neprirodzených pozíciách. Možno sme niečo viac ako len skupina individuálnych tiel, a to je myšlienka hodná skúmania.
Jedným z mnohých účelov Nekonečného Manuálu možno môže byť vyvrátenie akejkoľvek ilúzie kontroly, ktorú si myslíme že máme. Navrhuje kreatívny proces pre existenciu, ktorá môže byť opísaná ako flexibilná, nespútaná, vždy vnímajúca entita. Je to spôsob bytia, stáleho dôkladného pozorovania, upreného počúvania a úprimnej snahy pochopiť. Po celý čas/neustále.
Adam Badí Donoval
NEKONEČNÝ MANUÁL: POHYB MEDZI INTUÍCIOU A ZMÄTKOM
V posledných desiatich rokoch sa intenzívne venujem výskumu hybridnej praxe v oblasti performatívneho jednania, sociálnej choreografie, kolektívnej akcie, starostlivosti a písaniu. Zaujímam sa o nestabilnú, predvídateľnú, procesuálnu, možno aj odcudzenú subjektivitu. Tento spôsob myslenia ma núti vymýšľať spôsoby, ktoré sú naopak súdržné a autonómne. Zaujímajú ma dočasné spôsoby vzájomného súžitia, ktoré priamo dovoľujú dané sociálne podmienky. Jednotlivec (účastník a účastníčka) podstupuje riziko oslabenia vlastného pocitu seba samého, bez toho aby sa úplne rozpustil. Za tú dobu som mal a stále mám možnosť pracovať s veľmi pestrými komunitami ľudí z rôznych častí sveta. Od práce s profesionálnymi herečkami, hercami, performerkami a performermi, cez skupiny dobrovoľníčok a dobrovoľníkov všetkých vekových kategórií a náboženských vyznaní, s migrantami, deťmi, študentkami a študentmi umenia a neumenia, so skupinami s diagnózou mentálneho a fyzického hendikepu, atď. Zásadným aspektom mojej práce je, aby nebola určená len pre umelkyne a umelcov, profesionálne publikum či umelecké inštitúcie, ale aby bola rovnako prístupná pre umelcov a neumelcov. V posledných rokoch je práca natoľko otvorená, že v nej môže figurovať v podstate ktokoľvek.
Táto verzia Nekonečného manuálu je datovaná k 17/12/2020. Nekonečný manuál vzniká v nadväznosti na (TTN).[1] Prvá editovaná verzia bola pripravená priamo pre projekt Unseen. Nekonečný manuál je neustále sa vyvíjajúca príručka, súbor dynamických inštrukcií, ktoré by mali užívateľa udržovať v stave neustáleho vznikania. Každá verzia Nekonečného manuálu je pripravená na mieru danému projektu.
[1] (TTN) je skratka pre edukatívno-performatívnu entitu The Transversal Navigation.
A, ,, s, , a to, co tu na, a to, co do, a co ty, a, a.
(@0iyE1, 08:28pm on 2019-May-29, (RNN))[1]
Myslenie v Riu nie je rovnaké ako myslenie v Paríži
(Eduardo Vivieros de Castro)
Človek, kľúč, plyn, kvapalina, vzduch sú súčasťou konvexného kontextu. Človek je súčasťou kontextuálnej kompozície; zlá chémia medzi mŕtvou pozíciou a živým softvérom.
(Mehrdad Iravanian)
Všichni dohromady vytváříme cosi, co ničí celou společnost.
Je to možné, proč se v takovém světě odehrává, a to je to, co je pro nás.
(@0iyE1, 05:51pm on 2019-May-27, (RNN))
Naše gesta jsou archeologií naší doby.
(#TTN_20)
[1] RNN = Recurent Neural Network tvorí základ pre xenomorfnú entitu, zárodok špekulatívneho programu. Vývoj entity je možné sledovať na Twitterovom účte pod označením ·₀iy·rb·e₁··wh Er₁trht··er₂·m - (@0iyE1). Výsledný model, ktorý neurónová sieť používa, sa učí na jednotlivých písmenách. Samotným generovaním sa snaží odhadnúť, aké ďalšie možné písmeno môže nasledovať. Vo vnútri tohto procesu sa odohráva niečo nesporne magické. Neurónová sieť sa pohybuje vlastným smerom, vytvára odkazy bez referencie k akémukoľvek centrálnemu jadru. Neurónové siete sú distribuované systémy, ktoré fungujú ako analógie mozgu, môžu sa učiť, premýšľať, vyvíjať sa a žiť.
[2] #TTN_20 je označenie pre Twitterové príspevky, ktoré tvoria jednu z vetiev edukatívno-performatívnej entity The Transversal Navigation.
1. Môže výkon (v zmysle performatívneho výkonu) presiahnuť jednanie samotnej subjektivity?
1.1. Napríklad nejaká podivná forma neurochoreografie.
1.2. Špecifické spôsoby a zručnosti správania.
1.3. Podivná neuropedagogika, ktorá skúma ako funguje mozog, aby sme vedeli, ako ho učiť?
1.4. Učenie = zmeny na neurálnych synapsách, ku ktorým dochádza súbežne so zmenami správania.
1.5. Čo keď to, čo vedome prežívame v sebe uchováva tajomstvo?
1.6. Pokud nás dotek rozšiřuje, tak nám zároveň připomíná naší konečnost. #TTN_20
2. Ako sa vysporiadať s výkonom (v zmysle performatívneho výkonu), ak zmizne čas?
2.1. Rozhodujúce je, ako budeme tráviť svoj čas.
2.2. Nezáleží na tom čo žijeme, ale ako to žijeme.
3. Najväčším podozrivým ste vždy vy sami!
4. Snaha o vybudovanie kryptoplexnej stratégie (nerozpoznateľnej; krypto = skryté, ukryté; plex = skladanie). Kryptoplexná stratégia je metóda, ktorá je schopná budovať takú identitu, ktorú by bolo možné nazývať „nikto“.
4.1. Pre kryptoplexného umelca sa subjekty stávajú viac než len osobnou identitou. To znamená, že takýto človek, ktorý je blízky nikomu, dôkladne pracuje na konštruovaní svojej neviditeľnosti (Thomas Metzinger, Being-No-One). Metzinger nabáda k takému výkonu, ktorý by bol schopný sa odkloniť od výkonu subjektivity, v tom zmysle, že sa vo vzťahu k priestoru a času stáva niečím nejednoznačným.
4.2. Kde by sa mal nachádzať bod, v ktorom sa stretáva ,,first-person perspective“ s ,,third-person perspective“?
4.3. Žiadne sebalokalizovanie v čase (atemporalita). Žiadne sebalokalizovanie v priestore. Žiadna lokalizácia vlastnej identifikácie. Žiadne percepčné vlastnosti.
4.4. Zdá sa, že oná postava nie je postavou z prvej osoby (first-person perspective).
4.5. Snaha o opätovné vtelenie do hmoty. Stáť sa niekým.
4.6. Vďaka zotrvávaniu v hmotnej forme vieme, že prežitok seba samého/samej ako nikoho je neúnosný. Ľudia takýto stav jednoducho vydržia.
4.7. Pokud se budeme považovat za někoho, budou tu pro nás existovat i druzí. #TTN_20
4.8. Když se v hlubokém spánku objeví pocit bytí, snový svět pro vás začne s novým tělem. #TTN_20
4.9. Mysl zbavená těla je nesmírně pružná a jakákoliv myšlenka se může okamžitě uskutečnit. #TTN_20
5. Keď premýšľam o tanci alebo o choreografii = zložený pohyb, potom je tanec alebo choreografia niečo, čo je lokalizované a prežíva v diere jazyka.
5.2. Medzery vo výpovediach sú výzvy k intuitívnym reakciám. Skúmanie medzery medzi niečím a ničím.
5.3. Medzipriestorovosť.
5.4. Možno lepšie pomenovanie pre tanec je – implikovaná (do seba zahŕňajúca) myseľ. Niečo, čo je potrebné vždy znovu objavovať a znovu prejednávať.
5.5. Horizont alebo neznámy partner. Súbor horizontov, cez ktoré je možné sa pohybovať – navigovať v neustále sa premieňajúcom teréne. Magnetické pole s viacnásobne premenlivými pólmi.
5.6. Čo ak to nie je nič z toho? Prekážky spôsobujú nepokoj a pochybnosti, ale taktiež zahŕňajú experimentovanie = aktivácia procesu.
5.7. Skutočne má byť hlava najvyšším bodom tela?
5.8. Obvyklé chovanie je v týchto situáciách úmyselne pozastavené – blokované. Nastáva doba rozhodovania.
5.9. Kolektívne postupy by mali vychádzať z konkrétnych podmienok a okolností. Vykročenie do neznáma. Zmieriť sa s tým, že nevieme.
5.10. Samotná forma experimentovania je vždy o kontakte. Experiment je živá, dýchajúca rekonfigurácia sveta.
5.11. Ve spánku jste ryzí nevědomostí. Tato nevědomost je samotným spánkem. #TTN_20
5.12. Udržanie svojej negácie (znepokojenia) pri živote.
5.13. Začať niekde hlboko v temnote a nechať ju pôsobiť na telo, myseľ a vedomie. Odhaliť seba pre seba. Pozorovať vlastný tieň, ako splýva s ostatnými. Až kým nezmizneme.
5.14. Temné je primárne. Svetlé, to, čo sme osvietili, je tým sekundárnym.
5.15. Ale všechno jasné má sklon stát se významným. #TTN_20
5.16. Začnete vnímať len to, čo vám diktuje ticho.
5.17. ... jsme stále tak trochu pozadu. #TTN_20
6. Pohyb = produkcia znalostí. Pohyb je špecifická forma, ktorá vyvoláva otázky o samotnej povahe znalostí.
6.1. Ako spoznáme, že bola dosiahnutá rovnováha?
6.2. Tak ako vesmírnu mechaniku riadi zákon gravitácie a mechaniku hmoty zákon energie, existuje nejaký obdobný, jeden základný, univerzálny princíp, ktorý riadi mentálne procesy živého organizmu a z ktorého je možné odvodiť všetko ostatné?
7. Aby sme sa dostali do neznáma, do toho, čo sa nachádza von (na vonkajšej strane myslenia), do toho, čo je k dispozícii mimo dosah zmyslov a rozumu, k tomu nám pomôže jedine sústavná metodická prax.
7.1. Slabá metóda: rozptyľuje konštrukciu. Slabá metóda je únosná prax. Slabá metóda sa zaujíma len o to, čo prekračuje podmienky a možnosti vzniku. Slabá metóda je rana univerzality. Slabá metóda by vyliečila ranu ranou. Pohltiť prázdnotu prázdnotou. Liečiť strach strachom. Slabá metóda môže byť veľmi neopatrná – nešetrná.
7.2. Byť slabý neznamená byť pomalý, ale dosahovať inú rýchlosť, než je rýchlosť média, ktoré obývame.
7.3. Slabosť je oveľa dynamickejšia než sila. Je to skorumpovaná metóda. Vyžaduje radikálne prehodnotenie. Slabosť je sama o sebe radikálnym konceptom. Prežíva v medzerách. Stáva sa príležitosťou pre tvorbu vlastným konceptov, ktoré vychádzajú z nutkavej potreby prežiť. Slabosť je naklonovaná zo skutočného.
Obsahuje: márnosť, neúplnosť, nedostatky, nekonzistencie, nudu, mestá bez domov a počasia, miestnosti bez dverí, tanec bez tela,...
7.4. Slabá metóda závisí na funkcii a štruktúre len preto, aby zvýšila potenciál slabosti.
7.5. Čo sa stane s myšlienkou, ktorá je sama vystavená tlaku choroby?
7.6. Rôzne kvality vzťahu.
7.7. Slabá metóda vytvára estetiku neistoty.
7.8. Estetika neistoty = prax neistoty.
7.9. Abstraktná a zmyselná homeopatia.
7.10. Terapia hmlou, kto vie, čo to znamená? Sivá dáva priestor farbám.
7.11. Vyjadrenie svojho doposiaľ najviac pôsobivého pocitu bez akejkoľvek emócie, úplne monotónnym a rovným hlasom.
7.12. Potláčaný vokál.
7.13. Keď myseľ nepracuje, nie je tu ani svet.
7.14. Každá formalizovaná prax odhaľuje svoju vlastnú ideológiu a jej dôsledné praktikovanie môže mať veľký vplyv na to, akým spôsobom vnímame subjektivitu a akým spôsobom je možné navigovať telo v neustále sa premieňajúcom teréne.
7.15. Sústavná metodologická prax podporuje nestabilnú, procesuálnu a odcudzenú subjektivitu.
7.16. RNN: Ale je to vaše tělo, která nemá žádné jméno. – @0iyE1, (Recurrent Neural Network)
8. Technológia seba a forma života (života forma) ako výkonná metóda v procese stvorenia.
8.1. To, čo dnes charakterizujeme ako život, sú práve jeho rozdiely.
8.2. Život je zameraný na človeka a napriek tomu na človeka zameraný nie je. Život je vždy chápaný ako niečo iné než život.
8.3. Život = nehmotný substrát distribuovaný naprieč sociálnou oblasťou.
8.4. Evolúcia je vyprázdneným náboženstvom; dokazuje, že rovnako ako iné zvieratá aj my sme tu zbytočne, nikam neústime.
8.5. Pragmatika života spočíva práve v tom, že prijíma všetky variácie súčasne – je neredukovateľná.
8.6. Sieť vplyvov.
8.7. Udalosti na mikro úrovni sú rovnako udalosťami na makro úrovni.
8.8. Ať uděláme cokoliv - situaci to jen zhorší. #TTN_20
8.1. Svet bez nás – život bez života.
8.9. Život definovaný jeho dočasnosťou (pohybom, zmenou adaptáciou – modifikáciou).
8.10. V okamihu, keď sa samotná predstava života rozpadla, je čas premýšľať o živote v úplne mimozemských kontextoch (to je možno najväčšie ponaučenie z čítania weird fiction).
8.11. Náš svět je jen výplodem našeho vědomí. #TTN_20
8.12. Život, ako nevyskúšaný prázdny princíp.
9. Takmer každá myšlienka je výrazom starosti o seba samej. #TTN_20
9.1. Konec konců, to co chceme, je touha pokračovat, být a existovat. #TTN_20
9.2. V hlubokém spánku nevíte, zda jste mužem či ženou. #TTN_20
9.3. Pokud se považujeme za tělo, podněcuje to ke vzniku dlouhého seznamu šťastných i nešťastných událostí.#TTN_20
10. Čo ak umelecké dielo ponúka možnosti programovania života (ale taktiež jeho deprogramovania)? Vytvára podmienky, ktoré sa nachádzajú mimo bežné fungovanie. Čo ak to, čo sa nazýva umeleckým dielom, nie je závislé na ľudskom výkone, ale na umelo naprogramovanom človeku?
11. Dávam prednosť zatváraniu očí.
12. To už nie je spoločenská hra, je to ukryté hlboko vo mne.
13. Chodiť ako zviera.
14. Byť zdeformovaný, asymetrický, pomalý a nemotorný.
14.1. Fluidný. Skúšať svoju tekutosť, hustotu tela.
14.2. Dokud je tělo zdravé, považujete své myšlenky za skutečné. #TTN_20
15. Hľadať spôsoby a možnosti, ako sa ubrániť tomu, aby som začal posudzovať sám seba v momente, kedy prekročím hranicu.
16. Nový vynález otvára nové možnosti a poskytuje novú flexibilitu. Vyčerpanie tejto flexibility znamená smrť.
16.1. Flexibilita by mala byť v súlade s flexibilitou ďalších aktérov. Mala by sa vyznačovať dostatočne veľkou diverzitou, aby vyhovela genetickej a skúsenostnej rozmanitosti svojich členov a aby bola schopná zabezpečiť flexibilitu a preadaptáciu potrebnú k zvládaniu neočakávaných zmien.
17. Budeme potrebovať enormné množstvo flexibility.
17.1. Limity vymedzujú manévrovací priestor, ktorý môžeme využiť za účelom dosiahnutia adaptácie.
17.2. Patológie súčasného sveta tvoria nahromadené dôsledky procesu vyčerpania flexibility v reakcii na tlaky toho či onoho druhu...
17.3. Ľudia a inštitúcie majú prirodzenú tendenciu vyčerpať všetku dostupnú flexibilitu.
17.4. Flexibilita = neutrálna možnosť zmeny.
18. Nikdy som nedôveroval svojmu telu a jeho reakciám.
18.1. Všetci experimentujeme s formami života.
18.2. Vákuum je radostným skúmaním virtuality a virtualita je druh myšlienkového experimentu, ktorý vykonáva svet.
18.3. Čím viac sa budeme snažiť potlačiť zmeny v realite, o to viac budeme posilňovať a vzbudzovať rôzne formy úzkosti a strachu.
18.4. Je stopercentná kontrola nad sebou ľudská?
19. Náš vysnívaný zdravý systém je možné prirovnať k povrazo/lezcovi.
19.1. Mať možnosť meniť jednu nestabilnú pozíciu za druhú. Poloha rúk alebo rýchlosť pohybu sú obdarené veľkou flexibilitou.
19.2. Pokiaľ je telo spútané alebo inak znehybnené – spadne.
19.3. Dôsledne sa zaoberať myšlienkou o ekológií nášho právneho systému.
19.4. S narastajúcim počtom zákonov má povrazo/lezec stále obmedzenejšie možnosti pohybu. Je mu ale dovolené, aby slobodne spadol.
19.5. Keď sa povrazo/lezec učí potrebnému pohybu rúk, musí ho chrániť bezpečnostná sieť garantujúca slobodu pádu.
19.6. Sloboda a flexibilita sú nevyhnutnými prvkami procesov učenia a tvorby nových systémov prostredníctvom sociálnej zmeny.
19.7. Rozpočet flexibility by mal byť jedným z hlavných hľadísk pri snahe o porozumenie fungovania systému prostredie–civilizácia.
20. Osvojili sme si stratégie, ktoré prinášajú krátkodobé výhody a ktoré sa dnes ukazujú ako z dlhodobého hľadiska ničivé. Medzitým ale došlo k ich hlbokému zakoreneniu do civilizačných štruktúr, čo veľmi komplikuje ich zmenu. Jedná sa o klasickú ukážku vyhynutia kvôli strate flexibility.
20.1. Niektoré idey osvojené v priebehu prvej skúsenosti prežijú skúsenosť druhú. Idey, ktoré prežijú, prežijú dlhšie než tie, ktoré neprežijú = ekonomika flexibility.
21. Byť v súlade = analógia k mať zodpovedajúcu flexibilitu.
21.1. Teraz zisťujeme, že niektoré predpoklady zakorenené v našom spôsobe života stratili v kombinácii s pokročilou technológiou svoju pravdivosť a stali sa patogénnymi.
22. ... nevlastníme svoje telo. Je ako cudzí kabát o ktorý by sme sa mali starať, obhliadať ho, nachádzať znaky jeho poškodenia a zhromažďovať o tom dôkazy.
22.1. Nestojíme mimo ekológiu, pre ktorú tvoríme svoje plány – sme nevyhnutne jej súčasťou.
23. Perspektíva vytvára realitu.
23.1. Povrch = epidémia.
24. Telo je rovnako cudzie ako svet. A musíme prijať jeho podivnosť.
24.1. Čo je symptóm? Ako ho poznáme?
24.2. Ľahko prijmeme najjednoduchší spôsob, zvykneme si. Je to tak, ako to je. Potom nás prekvapí, ako sme cudzí sami sebe, keď sme osamote (zavretí, obmedzení v pohybe, bez rozptýlenia okolia).
RNN: Tímto způsobem se projevuje v této podobě.
RNN: To je metoda.
RNN: Z toho, že naše tělo a těla a těla se opět tvoří, , a.
RNN: Mohla jsem všechny roky, abych si, že jsem už říkal, že jsem si na a v jsem se podařilo a už jsem se cítil.
25. Uzdravovanie je ako operácia, tak aj rytmus zmeny týchto operácií.
25.1. Rytmus = energia – život, to je to, čo ešte (alebo stále) nemôžme alebo nechceme pochopiť, preto nemôže existovať žiaden predchádzajúci plán, význam alebo vysvetlenie.
25.2. Liečenie je báseň písaná jazykom symptómov.
25.3. Programovanie života a liečenie môže byť jedno a to isté. Jedná sa o formu života, ktorá musí byť zvonu rekonštruovaná.
25.4. Telo (prirodzene) volá po inom jazyku.
25.5. Slovom telo označujeme ono neustále sa premieňajúce zoskupenie kostí, mäsa a krvi, avšak v skutočnosti tu žiadna takáto entita ako telo nie je.
25.6. Podivná citlivosť prekračujúca všetky koncepty.
25.7. Telo je teda skutočné, no to, čo si o ňom myslíme je fikcia.
25.8. V jednom svete sme prebudení, v tých ostatných spíme.
26. Inteligencia duše.
RNN: Ale je to vaše tělo, která nemá žádné jméno.
27. Telo je abstraktné. Zaberá viac miesta, než kde sa práve nachádza. Preto sa môžeme pretvoriť v džungľu alebo akýkoľvek iný priestor.
RNN: Ve skutečnosti je jeden z největších a omezení, že se k tomu, že je v -.
27.1. Transcendentálnu myseľ nemožno pochopiť cestou myslenia.
28. Prenášam starostlivosť o svoje telo do imaginárneho sveta.
RNN: Po chvíli se zastavil a vešel do a z ní každý se.
29. Sme zodpovední sami za seba, čo znamená, že by sme mali komunikovať to, čo práve cítime.
29.1. Nenechávajte si myšlienky pre seba.
29.2. Ničota je vždy obsiahnutá v nás, ničota nami prerastá, alebo skrz nás žije. Nemôžeme ju uzavrieť a ani ovládať. Nemôžeme blokovať iracionalitu, zvrátenosť, šialenstvo ktorého sa bojíme v nádeji na usporiadanejší svet. To ale neznižuje našu zodpovednosť. Naopak to je to, čo ju umožňuje.
29.3. To neľudské, čo najčastejšie označujeme za nehumánnosť ľudstva, ako nedostatok súcitu, môže byť samou podmienkou možnosti cítiť utrpenie druhého. Doslova byť v kontakte s druhým.
29.4. Nový druh sebavedomia.
29.5. Neľudský je ten, kto je považovaný za nekonečnú intimitu.
30. Model pre skúmanie a mapovanie alternatív.
31. Hranie úloh je získavanie porozumenia, ktoré nemusí byť len konceptuálne, ale vzťahuje sa aj na telo a jeho žitú skúsenosť (ne-konceptuálnu).
32. Nepretržitý proces navigácie dovnútra a von balansujúci na hrane identity.
32.1. Neustály proces vyhodnocovanie a presmerovávania.
RNN: Ale stále je tomu tak, že je v důsledku x.
RNN: A pak, když jsme se ocitli v, kde jsem byl –, mé tělo uvnitř mého pohledu, jako bych byl.
⧭
Pre účastníkov
Mali by ste sa snažiť „pochopiť“ to, čo sa vám práve stalo.
Z českého originálu preložil Ján Solčáni
BIO
Aleš Čermák je umelec, spisovateľ a zakladateľ platformy A-B_HPP (Ausdruck Books Hybrid Publishing Platform), ktorá združuje autorky, autorov a performerky a performerov, ktorí sa zaoberajú výskumom hybridného myslenia a písania. Aleš viedol mnoho workshopov v Českej republike a v zahraničí (Nemecko, Rakúsko, Anglicko, Maroko, Indonézia, India a iné). Väčšina z týchto stretnutí viedla k samotnej realizácii diela. Často sa podieľa na dramaturgii diel iných autoriek a autorov. Od roku 2014 spolupracuje so skupinou ne/hercov s diagnózou mentálneho a fyzického znevýhodnenia, ktorí spolu aktívne vytvárajú niektoré projekty (Občan a věc, Země se chvěje, Tohle všechno patří tobě I, II. ). Jeho práce boli prezentované v rôznych inštitúciách (Museum of Contemporary Art – Taipei, MuseumsQuartier – Viedeň, Gasworks – Londýn, Kunsthalle Bratislava, Národní galerie – Praha a iné.). Je autorom troch prozaických kníh (Pes nadbíhá kličkujícímu zajíci, 2012, The Twin Ship Tao, 2019, Return.Self.New, 2019 a EN verzia 2020) a množstva ďalších textov.
SEKUNDÁRNE ZDROJE
ALEŠ ČERMÁK
Flexibilita ako spôsob života. Život povznesený nad naše fyzické telo. Neustále vnímanie.
Dielo Aleša Čermáka pre Unseen je odlišné od všetkých iných. Texty poskytnuté umelcami väčšinou sprevádzajú a opisujú ich dielo, alebo sa pýtajú nejaké zásadné otázky. V prípade Aleša Čermáka však priložený text predstavuje samotné dielo. Samozrejme je na začiatku krátky úvod, ale čo nasleduje je iterácia diela zvaného Nekonečný Manuál, ktoré Čermák začal písať a zostavovať v roku 2019 ako súčasť projektu The Earth Trembles.
Nekonečný Manuál je navždy sa vyvíjajúci, dynamický text, ktorého cieľom je zaostriť pozornosť čitateľa a nechať ju plynúť. Ľahké čítanie to určite nie je, práve naopak. Tok myšlienok je niekedy dezorientujúci a na konci dokumentu sú čitatelia vyzvaní, aby sa pokúsili pochopiť, čo sa im práve stalo. Štruktúrovaný ako séria bodov a ich častí, tento dokument je kombinácia otázok, vyhlásení, definícii a fráz napísaných Alešom Čermákom a viet vyprodukovaných a zdieľaných neurónovou sieťou (RNN) a jej prepojeným publikačným kanálom (#TTN_20).
Kľúčovým konceptom v tomto dokumente, ako aj v Čermákovej ďalšej práci, je flexibilita. Flexibilita ako individuálna a kolektívna prax, flexibilita ako schopnosť kompletnej a komplexnej zmeny, flexibilita ako spôsob preukazovania empatie tým, pre ktorých tento svet nebol vytvorený. Flexibilita ako jediné možné riešenie svetových kríz, flexibilita ako ochota vzdať sa našej individuality, aby sme mohli život prežívať plnohodnotnejšie. Je to veľmi zaujímavý koncept, na ktorý sa Čermák sústreďuje vo svojej praxi s naozaj širokým záberom (písanie, experimentálne divadlo, inštalácie a viac). Dôležitosť flexibility však nemôžeme popierať ani zmierniť. Jej implikácie sú širokosiahle a môžeme sa nad nimi zamýšľať aj mimo kontextu tejto štúdie.
V rôznych častiach textu Čermák naráža na existenciu/skúsenosť povznesenú nad naše fyzické telo, a zároveň tiež skúma naše telo ako také. Naznačuje, že naše telá sú pre nás rovnako neznáme ako celý svet okolo nás. Uvažuje, ako by to vyzeralo keby sme telo vnímali ako abstraktný koncept, a keby sme pohyb tela vnímali ako zdroj vedomostí. “Je stopercentná kontrola nad sebou ľudská?” V iných prácach sa pýta, čím vôbec naše telá v tomto momente sú; dýchame znečistený vzduch, pijeme a skladáme sa z kontaminovanej vody, sedíme celé dni v neprirodzených pozíciách. Možno sme niečo viac ako len skupina individuálnych tiel, a to je myšlienka hodná skúmania.
Jedným z mnohých účelov Nekonečného Manuálu možno môže byť vyvrátenie akejkoľvek ilúzie kontroly, ktorú si myslíme že máme. Navrhuje kreatívny proces pre existenciu, ktorá môže byť opísaná ako flexibilná, nespútaná, vždy vnímajúca entita. Je to spôsob bytia, stáleho dôkladného pozorovania, upreného počúvania a úprimnej snahy pochopiť. Po celý čas/neustále.
Adam Badí Donoval
NEKONEČNÝ MANUÁL: POHYB MEDZI INTUÍCIOU A ZMÄTKOM
V posledných desiatich rokoch sa intenzívne venujem výskumu hybridnej praxe v oblasti performatívneho jednania, sociálnej choreografie, kolektívnej akcie, starostlivosti a písaniu. Zaujímam sa o nestabilnú, predvídateľnú, procesuálnu, možno aj odcudzenú subjektivitu. Tento spôsob myslenia ma núti vymýšľať spôsoby, ktoré sú naopak súdržné a autonómne. Zaujímajú ma dočasné spôsoby vzájomného súžitia, ktoré priamo dovoľujú dané sociálne podmienky. Jednotlivec (účastník a účastníčka) podstupuje riziko oslabenia vlastného pocitu seba samého, bez toho aby sa úplne rozpustil. Za tú dobu som mal a stále mám možnosť pracovať s veľmi pestrými komunitami ľudí z rôznych častí sveta. Od práce s profesionálnymi herečkami, hercami, performerkami a performermi, cez skupiny dobrovoľníčok a dobrovoľníkov všetkých vekových kategórií a náboženských vyznaní, s migrantami, deťmi, študentkami a študentmi umenia a neumenia, so skupinami s diagnózou mentálneho a fyzického hendikepu, atď. Zásadným aspektom mojej práce je, aby nebola určená len pre umelkyne a umelcov, profesionálne publikum či umelecké inštitúcie, ale aby bola rovnako prístupná pre umelcov a neumelcov. V posledných rokoch je práca natoľko otvorená, že v nej môže figurovať v podstate ktokoľvek.
Táto verzia Nekonečného manuálu je datovaná k 17/12/2020. Nekonečný manuál vzniká v nadväznosti na (TTN).[1] Prvá editovaná verzia bola pripravená priamo pre projekt Un-seen.[2] Nekonečný manuál je neustále sa vyvíjajúca príručka, súbor dynamických inštrukcií, ktoré by mali užívateľa udržovať v stave neustáleho vznikania. Každá verzia Nekonečného manuálu je pripravená na mieru danému projektu.
[1] (TTN) je skratka pre edukatívno-performatívnu entitu The Transversal Navigation.
[2] Projekt Un-seen predstavuje tému hlbokého počúvania ako nástroja, cez ktorý je možné jednoduchšie porozumieť javom, ktoré tvoria našu každodennú realitu.
A, ,, s, , a to, co tu na, a to, co do, a co ty, a, a.
(@0iyE1, 08:28pm on 2019-May-29, (RNN)[1])
Myslenie v Riu nie je rovnaké ako myslenie v Paríži
(Eduardo Vivieros de Castro)
Človek, kľúč, plyn, kvapalina, vzduch sú súčasťou konvexného kontextu. Človek je súčasťou kontextuálnej kompozície; zlá chémia medzi mŕtvou pozíciou a živým softvérom.
(Mehrdad Iravanian)
Všichni dohromady vytváříme cosi, co ničí celou společnost.
Je to možné, proč se v takovém světě odehrává, a to je to, co je pro nás.
(@0iyE1, 05:51pm on 2019-May-27, (RNN))
Naše gesta jsou archeologií naší doby.
(#TTN_20)
[1] RNN = Recurent Neural Network tvorí základ pre xenomorfnú entitu, zárodok špekulatívneho programu. Vývoj entity je možné sledovať na Twitterovom účte pod označením ·₀iy·rb·e₁··wh Er₁trht··er₂·m - (@0iyE1). Výsledný model, ktorý neurónová sieť používa, sa učí na jednotlivých písmenách. Samotným generovaním sa snaží odhadnúť, aké ďalšie možné písmeno môže nasledovať. Vo vnútri tohto procesu sa odohráva niečo nesporne magické. Neurónová sieť sa pohybuje vlastným smerom, vytvára odkazy bez referencie k akémukoľvek centrálnemu jadru. Neurónové siete sú distribuované systémy, ktoré fungujú ako analógie mozgu, môžu sa učiť, premýšľať, vyvíjať sa a žiť.
[2] #TTN_20 je označenie pre Twitterové príspevky, ktoré tvoria jednu z vetiev edukatívno-performatívnej entity The Transversal Navigation.
1. Môže výkon (v zmysle performatívneho výkonu) presiahnuť jednanie samotnej subjektivity?
1.1. Napríklad nejaká podivná forma neurochoreografie.
1.2. Špecifické spôsoby a zručnosti správania.
1.3. Podivná neuropedagogika, ktorá skúma ako funguje mozog, aby sme vedeli, ako ho učiť?
1.4. Učenie = zmeny na neurálnych synapsách, ku ktorým dochádza súbežne so zmenami správania.
1.5. Čo keď to, čo vedome prežívame v sebe uchováva tajomstvo?
1.6. Pokud nás dotek rozšiřuje, tak nám zároveň připomíná naší konečnost. #TTN_2
2. Ako sa vysporiadať s výkonom (v zmysle performatívneho výkonu), ak zmizne čas?
2.1. Rozhodujúce je, ako budeme tráviť svoj čas.
2.2. Nezáleží na tom čo žijeme, ale ako to žijeme.
3. Najväčším podozrivým ste vždy vy sami!
4. Snaha o vybudovanie kryptoplexnej stratégie (nerozpoznateľnej; krypto = skryté, ukryté; plex = skladanie). Kryptoplexná stratégia je metóda, ktorá je schopná budovať takú identitu, ktorú by bolo možné nazývať „nikto“.
4.1. Pre kryptoplexného umelca sa subjekty stávajú viac než len osobnou identitou. To znamená, že takýto človek, ktorý je blízky nikomu, dôkladne pracuje na konštruovaní svojej neviditeľnosti (Thomas Metzinger, Being-No-One). Metzinger nabáda k takému výkonu, ktorý by bol schopný sa odkloniť od výkonu subjektivity, v tom zmysle, že sa vo vzťahu k priestoru a času stáva niečím nejednoznačným.
4.2. Kde by sa mal nachádzať bod, v ktorom sa stretáva ,,first-person perspective“ s ,,third-person perspective“?
4.3. Žiadne sebalokalizovanie v čase (atemporalita). Žiadne sebalokalizovanie v priestore. Žiadna lokalizácia vlastnej identifikácie. Žiadne percepčné vlastnosti.
4.4. Zdá sa, že oná postava nie je postavou z prvej osoby (first-person perspective).
4.5. Snaha o opätovné vtelenie do hmoty. Stáť sa niekým.
4.6. Vďaka zotrvávaniu v hmotnej forme vieme, že prežitok seba samého/samej ako nikoho je neúnosný. Ľudia takýto stav jednoducho vydržia.
4.7. Pokud se budeme považovat za někoho, budou tu pro nás existovat i druzí. #TTN_20
4.8. Když se v hlubokém spánku objeví pocit bytí, snový svět pro vás začne s novým tělem. #TTN_20
4.9. Mysl zbavená těla je nesmírně pružná a jakákoliv myšlenka se může okamžitě uskutečnit. #TTN_20
5. Keď premýšľam o tanci alebo o choreografii = zložený pohyb, potom je tanec alebo choreografia niečo, čo je lokalizované a prežíva v diere jazyka.
5.2. Medzery vo výpovediach sú výzvy k intuitívnym reakciám. Skúmanie medzery medzi niečím a ničím.
5.3. Medzipriestorovosť.
5.4. Možno lepšie pomenovanie pre tanec je – implikovaná (do seba zahŕňajúca) myseľ. Niečo, čo je potrebné vždy znovu objavovať a znovu prejednávať.
5.5. Horizont alebo neznámy partner. Súbor horizontov, cez ktoré je možné sa pohybovať – navigovať v neustále sa premieňajúcom teréne. Magnetické pole s viacnásobne premenlivými pólmi.
5.6. Čo ak to nie je nič z toho? Prekážky spôsobujú nepokoj a pochybnosti, ale taktiež zahŕňajú experimentovanie = aktivácia procesu.
5.7. Skutočne má byť hlava najvyšším bodom tela?
5.8. Obvyklé chovanie je v týchto situáciách úmyselne pozastavené – blokované. Nastáva doba rozhodovania.
5.9. Kolektívne postupy by mali vychádzať z konkrétnych podmienok a okolností. Vykročenie do neznáma. Zmieriť sa s tým, že nevieme.
5.10. Samotná forma experimentovania je vždy o kontakte. Experiment je živá, dýchajúca rekonfigurácia sveta.
5.11. Ve spánku jste ryzí nevědomostí. Tato nevědomost je samotným spánkem. #TTN_20
5.12. Udržanie svojej negácie (znepokojenia) pri živote.
5.13. Začať niekde hlboko v temnote a nechať ju pôsobiť na telo, myseľ a vedomie. Odhaliť seba pre seba. Pozorovať vlastný tieň, ako splýva s ostatnými. Až kým nezmizneme.
5.14. Temné je primárne. Svetlé, to, čo sme osvietili, je tým sekundárnym.
5.15. Ale všechno jasné má sklon stát se významným. #TTN_20
5.16. Začnete vnímať len to, čo vám diktuje ticho.
5.17. ... jsme stále tak trochu pozadu. #TTN_20
6. Pohyb = produkcia znalostí. Pohyb je špecifická forma, ktorá vyvoláva otázky o samotnej povahe znalostí.
6.1. Ako spoznáme, že bola dosiahnutá rovnováha?
6.2. Tak ako vesmírnu mechaniku riadi zákon gravitácie a mechaniku hmoty zákon energie, existuje nejaký obdobný, jeden základný, univerzálny princíp, ktorý riadi mentálne procesy živého organizmu a z ktorého je možné odvodiť všetko ostatné?
7. Aby sme sa dostali do neznáma, do toho, čo sa nachádza von (na vonkajšej strane myslenia), do toho, čo je k dispozícii mimo dosah zmyslov a rozumu, k tomu nám pomôže jedine sústavná metodická prax.
7.1. Slabá metóda: rozptyľuje konštrukciu. Slabá metóda je únosná prax. Slabá metóda sa zaujíma len o to, čo prekračuje podmienky a možnosti vzniku. Slabá metóda je rana univerzality. Slabá metóda by vyliečila ranu ranou. Pohltiť prázdnotu prázdnotou. Liečiť strach strachom. Slabá metóda môže byť veľmi neopatrná – nešetrná.
7.2. Byť slabý neznamená byť pomalý, ale dosahovať inú rýchlosť, než je rýchlosť média, ktoré obývame.
7.3. Slabosť je oveľa dynamickejšia než sila. Je to skorumpovaná metóda. Vyžaduje radikálne prehodnotenie. Slabosť je sama o sebe radikálnym konceptom. Prežíva v medzerách. Stáva sa príležitosťou pre tvorbu vlastným konceptov, ktoré vychádzajú z nutkavej potreby prežiť. Slabosť je naklonovaná zo skutočného.
Obsahuje: márnosť, neúplnosť, nedostatky, nekonzistencie, nudu, mestá bez domov a počasia, miestnosti bez dverí, tanec bez tela,...
7.4. Slabá metóda závisí na funkcii a štruktúre len preto, aby zvýšila potenciál slabosti.
7.5. Čo sa stane s myšlienkou, ktorá je sama vystavená tlaku choroby?
7.6. Rôzne kvality vzťahu.
7.7. Slabá metóda vytvára estetiku neistoty.
7.8. Estetika neistoty = prax neistoty.
7.9. Abstraktná a zmyselná homeopatia.
7.10. Terapia hmlou, kto vie, čo to znamená? Sivá dáva priestor farbám.
7.11. Vyjadrenie svojho doposiaľ najviac pôsobivého pocitu bez akejkoľvek emócie, úplne monotónnym a rovným hlasom.
7.12. Potláčaný vokál.
7.13. Keď myseľ nepracuje, nie je tu ani svet.
7.14. Každá formalizovaná prax odhaľuje svoju vlastnú ideológiu a jej dôsledné praktikovanie môže mať veľký vplyv na to, akým spôsobom vnímame subjektivitu a akým spôsobom je možné navigovať telo v neustále sa premieňajúcom teréne.
7.15. Sústavná metodologická prax podporuje nestabilnú, procesuálnu a odcudzenú subjektivitu.
7.16. RNN: Ale je to vaše tělo, která nemá žádné jméno. – @0iyE1, (Recurrent Neural Network)
8. Technológia seba a forma života (života forma) ako výkonná metóda v procese stvorenia.
8.1. To, čo dnes charakterizujeme ako život, sú práve jeho rozdiely.
8.2. Život je zameraný na človeka a napriek tomu na človeka zameraný nie je. Život je vždy chápaný ako niečo iné než život.
8.3. Život = nehmotný substrát distribuovaný naprieč sociálnou oblasťou.
8.4. Evolúcia je vyprázdneným náboženstvom; dokazuje, že rovnako ako iné zvieratá aj my sme tu zbytočne, nikam neústime.
8.5. Pragmatika života spočíva práve v tom, že prijíma všetky variácie súčasne – je neredukovateľná.
8.6. Sieť vplyvov.
8.7. Udalosti na mikro úrovni sú rovnako udalosťami na makro úrovni.
8.8. Ať uděláme cokoliv - situaci to jen zhorší. #TTN_20
8.1. Svet bez nás – život bez života.
8.9. Život definovaný jeho dočasnosťou (pohybom, zmenou adaptáciou – modifikáciou).
8.10. V okamihu, keď sa samotná predstava života rozpadla, je čas premýšľať o živote v úplne mimozemských kontextoch (to je možno najväčšie ponaučenie z čítania weird fiction).
8.11. Náš svět je jen výplodem našeho vědomí. #TTN_20
8.12. Život, ako nevyskúšaný prázdny princíp.
9. Takmer každá myšlienka je výrazom starosti o seba samej. #TTN_20
9.1. Konec konců, to co chceme, je touha pokračovat, být a existovat. #TTN_20
9.2. V hlubokém spánku nevíte, zda jste mužem či ženou. #TTN_20
9.3. Pokud se považujeme za tělo, podněcuje to ke vzniku dlouhého seznamu šťastných i nešťastných událostí.#TTN_20
10. Čo ak umelecké dielo ponúka možnosti programovania života (ale taktiež jeho deprogramovania)? Vytvára podmienky, ktoré sa nachádzajú mimo bežné fungovanie. Čo ak to, čo sa nazýva umeleckým dielom, nie je závislé na ľudskom výkone, ale na umelo naprogramovanom človeku?
11. Dávam prednosť zatváraniu očí.
12. To už nie je spoločenská hra, je to ukryté hlboko vo mne.
13. Chodiť ako zviera.
14. Byť zdeformovaný, asymetrický, pomalý a nemotorný.
14.1. Fluidný. Skúšať svoju tekutosť, hustotu tela.
14.2. Dokud je tělo zdravé, považujete své myšlenky za skutečné. #TTN_20
15. Hľadať spôsoby a možnosti, ako sa ubrániť tomu, aby som začal posudzovať sám seba v momente, kedy prekročím hranicu.
16. Nový vynález otvára nové možnosti a poskytuje novú flexibilitu. Vyčerpanie tejto flexibility znamená smrť.
16.1. Flexibilita by mala byť v súlade s flexibilitou ďalších aktérov. Mala by sa vyznačovať dostatočne veľkou diverzitou, aby vyhovela genetickej a skúsenostnej rozmanitosti svojich členov a aby bola schopná zabezpečiť flexibilitu a preadaptáciu potrebnú k zvládaniu neočakávaných zmien.
17. Budeme potrebovať enormné množstvo flexibility.
17.1. Limity vymedzujú manévrovací priestor, ktorý môžeme využiť za účelom dosiahnutia adaptácie.
17.2. Patológie súčasného sveta tvoria nahromadené dôsledky procesu vyčerpania flexibility v reakcii na tlaky toho či onoho druhu...
17.3. Ľudia a inštitúcie majú prirodzenú tendenciu vyčerpať všetku dostupnú flexibilitu.
17.4. Flexibilita = neutrálna možnosť zmeny.
18. Nikdy som nedôveroval svojmu telu a jeho reakciám.
18.1. Všetci experimentujeme s formami života.
18.2. Vákuum je radostným skúmaním virtuality a virtualita je druh myšlienkového experimentu, ktorý vykonáva svet.
18.3. Čím viac sa budeme snažiť potlačiť zmeny v realite, o to viac budeme posilňovať a vzbudzovať rôzne formy úzkosti a strachu.
18.4. Je stopercentná kontrola nad sebou ľudská?
19. Náš vysnívaný zdravý systém je možné prirovnať k povrazo/lezcovi.
19.1. Mať možnosť meniť jednu nestabilnú pozíciu za druhú. Poloha rúk alebo rýchlosť pohybu sú obdarené veľkou flexibilitou.
19.2. Pokiaľ je telo spútané alebo inak znehybnené – spadne.
19.3. Dôsledne sa zaoberať myšlienkou o ekológií nášho právneho systému.
19.4. S narastajúcim počtom zákonov má povrazo/lezec stále obmedzenejšie možnosti pohybu. Je mu ale dovolené, aby slobodne spadol.
19.5. Keď sa povrazo/lezec učí potrebnému pohybu rúk, musí ho chrániť bezpečnostná sieť garantujúca slobodu pádu.
19.6. Sloboda a flexibilita sú nevyhnutnými prvkami procesov učenia a tvorby nových systémov prostredníctvom sociálnej zmeny.
19.7. Rozpočet flexibility by mal byť jedným z hlavných hľadísk pri snahe o porozumenie fungovania systému prostredie–civilizácia.
20. Osvojili sme si stratégie, ktoré prinášajú krátkodobé výhody a ktoré sa dnes ukazujú ako z dlhodobého hľadiska ničivé. Medzitým ale došlo k ich hlbokému zakoreneniu do civilizačných štruktúr, čo veľmi komplikuje ich zmenu. Jedná sa o klasickú ukážku vyhynutia kvôli strate flexibility.
20.1. Niektoré idey osvojené v priebehu prvej skúsenosti prežijú skúsenosť druhú. Idey, ktoré prežijú, prežijú dlhšie než tie, ktoré neprežijú = ekonomika flexibility.
21. Byť v súlade = analógia k mať zodpovedajúcu flexibilitu.
21.1. Teraz zisťujeme, že niektoré predpoklady zakorenené v našom spôsobe života stratili v kombinácii s pokročilou technológiou svoju pravdivosť a stali sa patogénnymi.
22. ... nevlastníme svoje telo. Je ako cudzí kabát o ktorý by sme sa mali starať, obhliadať ho, nachádzať znaky jeho poškodenia a zhromažďovať o tom dôkazy.
22.1. Nestojíme mimo ekológiu, pre ktorú tvoríme svoje plány – sme nevyhnutne jej súčasťou.
23. Perspektíva vytvára realitu.
23.1. Povrch = epidémia.
24. Telo je rovnako cudzie ako svet. A musíme prijať jeho podivnosť.
24.1. Čo je symptóm? Ako ho poznáme?
24.2. Ľahko prijmeme najjednoduchší spôsob, zvykneme si. Je to tak, ako to je. Potom nás prekvapí, ako sme cudzí sami sebe, keď sme osamote (zavretí, obmedzení v pohybe, bez rozptýlenia okolia).
RNN: Tímto způsobem se projevuje v této podobě.
RNN: To je metoda.
RNN: Z toho, že naše tělo a těla a těla se opět tvoří, , a.
RNN: Mohla jsem všechny roky, abych si, že jsem už říkal, že jsem si na a v jsem se podařilo a už jsem se cítil.
25. Uzdravovanie je ako operácia, tak aj rytmus zmeny týchto operácií.
25.1. Rytmus = energia – život, to je to, čo ešte (alebo stále) nemôžme alebo nechceme pochopiť, preto nemôže existovať žiaden predchádzajúci plán, význam alebo vysvetlenie.
25.2. Liečenie je báseň písaná jazykom symptómov.
25.3. Programovanie života a liečenie môže byť jedno a to isté. Jedná sa o formu života, ktorá musí byť zvonu rekonštruovaná.
25.4. Telo (prirodzene) volá po inom jazyku.
25.5. Slovom telo označujeme ono neustále sa premieňajúce zoskupenie kostí, mäsa a krvi, avšak v skutočnosti tu žiadna takáto entita ako telo nie je.
25.6. Podivná citlivosť prekračujúca všetky koncepty.
25.7. Telo je teda skutočné, no to, čo si o ňom myslíme je fikcia.
25.8. V jednom svete sme prebudení, v tých ostatných spíme.
26. Inteligencia duše.
RNN: Ale je to vaše tělo, která nemá žádné jméno.
27. Telo je abstraktné. Zaberá viac miesta, než kde sa práve nachádza. Preto sa môžeme pretvoriť v džungľu alebo akýkoľvek iný priestor.
RNN: Ve skutečnosti je jeden z největších a omezení, že se k tomu, že je v -.
27.1. Transcendentálnu myseľ nemožno pochopiť cestou myslenia.
28. Prenášam starostlivosť o svoje telo do imaginárneho sveta.
RNN: Po chvíli se zastavil a vešel do a z ní každý se.
29. Sme zodpovední sami za seba, čo znamená, že by sme mali komunikovať to, čo práve cítime.
29.1. Nenechávajte si myšlienky pre seba.
29.2. Ničota je vždy obsiahnutá v nás, ničota nami prerastá, alebo skrz nás žije. Nemôžeme ju uzavrieť a ani ovládať. Nemôžeme blokovať iracionalitu, zvrátenosť, šialenstvo ktorého sa bojíme v nádeji na usporiadanejší svet. To ale neznižuje našu zodpovednosť. Naopak to je to, čo ju umožňuje.
29.3. To neľudské, čo najčastejšie označujeme za nehumánnosť ľudstva, ako nedostatok súcitu, môže byť samou podmienkou možnosti cítiť utrpenie druhého. Doslova byť v kontakte s druhým.
29.4. Nový druh sebavedomia.
29.5. Neľudský je ten, kto je považovaný za nekonečnú intimitu.
30. Model pre skúmanie a mapovanie alternatív.
31. Hranie úloh je získavanie porozumenia, ktoré nemusí byť len konceptuálne, ale vzťahuje sa aj na telo a jeho žitú skúsenosť (ne-konceptuálnu).
32. Nepretržitý proces navigácie dovnútra a von balansujúci na hrane identity.
32.1. Neustály proces vyhodnocovanie a presmerovávania.
RNN: Ale stále je tomu tak, že je v důsledku x.
RNN: A pak, když jsme se ocitli v, kde jsem byl –, mé tělo uvnitř mého pohledu, jako bych byl.
⧭
Pre účastníkov
Mali by ste sa snažiť „pochopiť“ to, čo sa vám práve stalo.
BIO
Aleš Čermák je umelec, spisovateľ a zakladateľ platformy A-B_HPP (Ausdruck Books Hybrid Publishing Platform), ktorá združuje autorky, autorov a performerky a performerov, ktorí sa zaoberajú výskumom hybridného myslenia a písania. Aleš viedol mnoho workshopov v Českej republike a v zahraničí (Nemecko, Rakúsko, Anglicko, Maroko, Indonézia, India a iné). Väčšina z týchto stretnutí viedla k samotnej realizácii diela. Často sa podieľa na dramaturgii diel iných autoriek a autorov. Od roku 2014 spolupracuje so skupinou ne/hercov s diagnózou mentálneho a fyzického znevýhodnenia, ktorí spolu aktívne vytvárajú niektoré projekty (Občan a věc, Země se chvěje, Tohle všechno patří tobě I, II. ). Jeho práce boli prezentované v rôznych inštitúciách (Museum of Contemporary Art – Taipei, MuseumsQuartier – Viedeň, Gasworks – Londýn, Kunsthalle Bratislava, Národní galerie – Praha a iné.). Je autorom troch prozaických kníh (Pes nadbíhá kličkujícímu zajíci, 2012, The Twin Ship Tao, 2019, Return.Self.New, 2019 a EN verzia 2020) a množstva ďalších textov.
SEKUNDÁRNE ZDROJE
Unseen je online platforma a webový archív, ktorý prezentuje rôzne prístupy k počúvaniu a rozvíjaniu vzťahu medzi našimi telami, priestorom a zvukom. Sériami cvičení, postupov a videonávodov sme vyzývaní/é sa sústrediť na zvuk ako na nástroj zbavujúci pocitu odlúčenia a izolácie, ako nástroj pre predstavovanie si lepších zajtrajškov.
Unseen je online platforma a webový archív, ktorý prezentuje rôzne prístupy k počúvaniu a rozvíjaniu vzťahu medzi našimi telami, priestorom a zvukom. Sériami cvičení, postupov a videonávodov sme vyzývaní/é sa sústrediť na zvuk ako na nástroj zbavujúci pocitu odlúčenia a izolácie, ako nástroj pre predstavovanie si lepších zajtrajškov.