PAN-PAN Kolektiva

V traumatickom priestore pandémie musíme vytvoriť nové spôsoby počúvania.  Otázka znie takto: máme potrebné nástroje na to, aby sme sa navzájom počúvali, alebo potrebujeme vytvoriť nové, ktoré sú prispôsobené účinkom a následkom COVID-19? Post-traumatické počúvanie (PTP) chápeme ako neutrálnu formu počúvania, ktorá presúva našu individuálnu pozíciu subjektu smerom ku kolektívnemu vyjadreniu spoločnej skúsenosti so zraniteľnosťou.

Venujte mi teraz pozornosť

 PAN-PAN je medzinárodne štandardizovaná skratka, plniaca funkciu výstrahy, ktorá hovorí Pay Attention Now (Venujte mi teraz pozornost).Hoci PAN-PAN neznamená bezprostredné nebezpečenstvo, využíva sa v navigáciia letectve na označenie situácií, ktoré môžu predstavovať skutočné nebezpečenstvo. Tento signál sme prijali za naše meno, pretože súčasná kríza spojená s pandémiou ochorenia COVID-19 je skutočne nebezpečná a hlboko ovplyvňuje náš spôsob vnímania a myslenia.

Fernando Vizcaíno, vodca antirúškového hnutia v Madride a bývalý 9/11 konšpirátor, predvádzajúci akrojógu. (Vizcaino, 2016) [1].

Čo je to za bordel?

Cítime sa povinní*é pokúsiť sa pochopiť tento „bordel“. V posledných mesiacoch sme sa stretli s niekoľkými zvláštnymi kultúrnymi manifestáciami a ešte zvláštnejšími prepojeniami. Neo-Nazi hipíci a Hare Krišna snažiaci sa prevziať budovu Ríšskeho snemu v Nemecku, spolok španielskych policajtov nabádajúci k slobode a diverzite a predovšetkým a možno najviac extrémne hnutie QAnon, ktoré si vzalo Trumpa za svojho boha a spasiteľa proti kanibalistickej elite. Sme svedkami čoraz dezorientujúcejších spojení medzi new age, mindfulness spiritualizmom a paranoidnými konšpiračnými skupinami (anti-vax, anti-mask, anti-5G a antisemiti) v niečo, čo je označené ako konspiritualizmus [2].

Bez ohľadu na naše problémy so západnou modernitou sme nepočítali s tým, že neonacisti budú hlásať mier s deťmi kvetov [3]. Ďaleko od koherentnej kritiky modernity vidíme bizarné prejavy ako indikátory rastúcej politickej polarizácie. Odkiaľ pochádza tento antiracionálny obrat? Prečo hľadáme útechu v nástrojoch self-care a sebarealizácii [4]?

Príslušníčka neonacistického hnutia prstami formuje znak srdca počas demonštrácie pred budovou nemeckého Ríšskeho snemu v Berlíne. (Etter, 2020) [5].

Semená nespokojnosti

Na úvod by sme mohli identifikovať psychologické následky pretrvávajúcej prekarizácie. V Španielsku, v našom bezprostrednom okolí, vyústila v roku 2008 finančná kríza spolu s politickou korupciou k presadeniu tvrdých úsporných opatrení. Už jednu dekádu trpí španielske obyvateľstvo škrtmi v systéme zdravotnej starostlivosti, vo vzdelávaní a v kultúre. COVID-19 podrobil bezbranných občanov, čeliacich kríze v zdravotníctve, tvrdým opatreniam lockdownu. Tieto vzájomne prepojené krízy sú systémové, ide o ten istý starý známy príbeh neoliberálnej produkcie dlhu a politickej korupcie, ktorý poznáme na celom svete. V kultúrnych odvetviach je nestabilita taká bežná, že hovorovým označením neformálnej ekonomiky je metafora prebratá z hudby, tzv. gig ekonomika. V kontexte pretrvávajúcich kríz sme tak nútení*é byť permanentne v systéme SZČO.

Pretrvávajúca nestabilita a osamelosť, ktorú zažívajú pracujúci*e, sú okrem rôznych patologických stavov a problémov kľúčovými faktormi súčasného nárastu depresie a úzkostí. Namiesto zbližovania v nás súčasná kríza posilňuje pocity odcudzenia. Medikácia nerieši príčinu a obrat k self-care nie je o nič lepší. V poslednej dobe je verejná debata preplnená seba-formami, sebarozvojom, sebarealizáciou, self-care, sebadisciplínou a podobne. Rozrastajúci sa „sebapriemysel“ nie je náhodný, korporácie sa chopili tohto prúdu, podporujúc pracovníkov v sebazdokonaľovaní, meditácii a ceste k vlastnému „osvieteniu“ [6]. Máme pocit ‒ aj keď možno nie dostatočne zvnútornený ‒ že lieky, self-care a pravidelný pohyb nás depresie a úzkosti zo stresu nezbavia.

Súčasný kapitalizmus a jeho mechanizmy dohľadu, siete algoritmických filtrov platforiem YouTube, Netflix, Spotify alebo Delivera zväčšujú priepasť medzi jednotlivcami [7]. Kapitalizmus platforiem je sofistikovanou aktualizáciou gig ekonomiky. Čoraz väčšia časť populácie je zahnaná do kúta materiálnej a psychologickej nestability a postupne stráca kontakt s ostatnými. Napríklad tí, ktorí pracujú v rámci týchto platforiem, majú čas rozvrhnutý spôsobom, ktorý im znemožňuje stretávať sa s kolegami nielen za účelom organizovania práce, ale aj socializácie. Dvojitá atomizácia spôsobuje problémy tak v osobnej, ako aj verejnej sfére. Na jednej strane tieto podmienky takmer znemožňujú organizovanie a kolektívne vyjednávanie, na strane druhej, po práci, v súkromí, sa naše bežné návyky individualizujú prostredníctvom spotrebiteľského vkusu, akoby sme boli zombie, ktoré chcú len prežiť posledné dve hodiny dňa stimulované ľahkou zábavou.

Jake Angeli, samozvaný šaman, energetický liečiteľ, duchovný pastor, „Yellowstonský vlk“ a pro QAnon demonštrant v Senáte USA 6. januára 2021. (Balce Ceneta M. / Associated Press, 2021) [8].

Duchovný obrat

Mnohí*é sa obracajú k praktikám, ktoré vychádzajú zo západnej fascinácie východnou spiritualitou. V oblasti experimentálnej hudby existuje dobre známe prepojenie Johna Cagea a zen-budhizmu, ktorý ho v 50. rokoch propagoval medzi študentmi*kami na Black Mountain Collage. Fred Turner odkazuje na Stewarta Branda, rozhodujúcu postavu formujúcu technologickú kultúru Silicon Valley a jeho ovplyvnenie praxou Cagea, Rauschenbergra, Kaprowa a ich happeningami [9]. Duchovný, prípadne východný filozofický obrat v experimentálnej hudbe je rovnako prítomný pri skladateľoch ako Pauline Oliveros a LaMonte Young. V súčasnosti vidíme návrat new age, ambientnej hudby a muzikoterapie [10], pričom sa oživujú klasickí interpreti ambientu ako Gred Gavis alebo lasos [11] a vzostup mladých producentov so zvukom ovplyvneným „prekaritou a politickým zmätkom” [12]. V posledných rokoch tento comeback prešiel do dramaturgie veľkých festivalov a kultúrnych inštitúcii ako ZKM v nemeckom Karlsruhe, ktorá zaradila do svojho programu online Sonické meditácie Pauline Oliveros [13]. Prípadne festival Unsound z poľského Krakova, ktorý v októbri 2020 realizoval Online meditáciu hlbokého počúvania a Online meditáciu smiechu severoamerického umelca Laraajiho (Edwarda Larryho Gordona) [14].

Tento „orientálny“ obrat nie je len fenoménom umeleckého prostredia, počas pandémie sa uplatnil naprieč rôznymi odvetviami. Kultúrny teoretik a filozof Byung-Chul Han vidí disciplinárne východiská taoizmu v mechanizmoch, akými boli v Číne a Južnej Kórei v dôsledku pandémie aplikované technológie umelej inteligencie [16]. Slavoj Žižek označil tento trend za „západný budhizmus“, liek proti stresujúcemu napätiu, ktoré pramení z dynamiky kapitalizmu a globálnej idey kapitalizmu [17]. Práve v snahe o nápravu a v procesoch liečby vidíme, ako je prax self-care opäť privlastnená logikou kapitálu. Sila, ktorá má utíšiť, len ďalej prehlbuje vplyv prekariátu, podobne ako to robí pri medikácii depresie a úzkostí.

Post-traumatické počúvanie (PTP)

Z historického hľadiska popisuje pojem kolektívna trauma psychický stav spoločnosti, ktorá je svedkom traumatickej udalosti. To pripomína napríklad Frantza Fanona a jeho popis kolektívnej traumy Alžírčanov vystavených hororom francúzskeho kolonializmu. Fanon navrhuje spôsob, akým je možné vyrovnať sa s traumou, a to zapojením sa do kolektívneho boja za liberalizáciu [18]. Hoci sú teraz okolnosti iné, spoločenský dosah a následky COVID-19 môžu byť považované za masovú, dlhotrvajúcu traumatickú udalosť. Spôsoby, akými počúvame, sú silne poznačené súčasnou situáciou a túto zmenu musíme pochopiť.

Vychádzajúc z Freuda, traumatickou udalosťou označujeme každý podnet zvonka, ktorý je silnejší než náš obranný mechanizmus, a preto nie je možné vyjadriť ho prostredníctvom jazyka. Náš vzťah k svetu sa mení a každý deň sa upevňuje pocit, že sa svet stáva menej uchopiteľným, čo prehlbuje náš pocit úzkosti. Nedávny online prieskum, ktorého sa v Španielsku zúčastnilo takmer 3500 ľudí, zistil zvýšený výskyt symptómov post-traumatickej stresovej poruchy (PTSP, 15,8 %), depresie (18,7 %) a úzkostí (21,6 %), pričom za najvýznamnejší prediktor psychologických porúch bola po COVID-19 označená osamelosť [19]. Sú dostupné publikácie, ktoré upozorňujú že COVID-19 vie generovať neuropsychologické poruchy a u osôb, ktoré prekonali vírus, sa môže ľahko prejaviť PTSP [20]. Nespochybniteľným zostáva, že COVID-19 pretvára našu ekonomickú a sociálnu realitu a úzkosť pretrváva.

Byť vnímavý a prítomný v danom okamihu je ťažšie než kedykoľvek predtým a účasť na festivale ako Unsound, ktorý je preplnený podujatiami, tomu nutne nepomáha. Počas festivalu Unsound 2018 ponúkali organizátori festivalu každodenné meditačné lekcie ako súčasť programu [21].

Pre Lacana je úzkosť symptómom toho, že subjekt nie je spokojný so svojou subjektivitou, že došlo k strate jeho referenčného bodu. Úzkosť sa nevzťahuje k symbolizácii, a preto ju nie je možné sprostredkovať. Je zároveň nepredstaviteľná a neriadená a nevzťahuje sa k žiadnemu objektu, s ktorým by bolo možné pracovať. Traumatická udalosť je spojená s úzkosťou v tom zmysle, že ide o skúsenosť pozbavenú obsahu; doslova skúsenosť bez zmyslu. Subjekt si na skúsenosť spomína, ale nedokáže si o nej vytvoriť objektívnu správu. Vieme, že špecifické príznaky COVID-19, akými sú strata chuti a chronický únavový syndróm sa ťažko popisujú, chýbajú nám konkrétne slová. „Včera som v čaji rozdrvila šesť klinčekov a zmiešala ich s medom, zázvorom a citrónom, tak ako mi to kázala užívať moja drahá priateľka Sol. Na prstoch som necítila nič" [22]. Ľudia, ktorí boli infikovaní COVID-19 opisujú, že ich vysilenie sa urýchlilo do takej miery, že sa u nich začali prejavovať príznaky podobné depersonalizácii a derealizácii. Mirabai Nicholson-McKellar, 36-ročná Austrálčanka opisuje: „Keď som unavená, je to oveľa horšie. Niekedy len ležím v posteli a pozerám televíziu… Cítim sa ako tieň svojho predošlého ja. Teraz nežijem, len existujem" [23].

S ohľadom na tieto psychosomatické súvislosti navrhujeme post-traumatické počúvanie (PTP) ako počúvanie, ktoré berie na zreteľ symbolickú rovinu traumy. Dospeli sme k tomu, že prax mindfulness vytvára ilúziu vzájomných súvislostí problémov, ale neberie do úvahy ich príčiny, miesta „medzi“, ktoré spomíname vyššie. Ak sa prax mindfulness sústreďuje na miesta „medzi“, koná tak len na úrovni jednotlivca, čo znemožňuje kolektívne vysporiadanie sa s traumou. Poukázaním na chýbajúcu artikuláciu ako podstatu úzkosti sa post-traumatické počúvanie stáva počúvaním na hrane významu, predstavujúce symptómy, pochybnosti a citlivé momenty úzkosti bez ilúzie súvislosti. Post-traumatické počúvanie je počúvanie štrukturálnej úzkosti v snahe vyrovnať sa s bezprecedentnou dobou. PTP si berie do úvahy ambicióznosť tejto snahy, a preto začína od toho najpokornejšieho pokusu vyrovnať sa s našimi predsudkami.

Počúvanie bez predsudkov

Počúvaním bez predsudkov sa otvárame krehkosti rozmanitých skúseností a taktiež mechanizmom používaným na zvládanie týchto krehkostí. Koncept počúvania bez predsudkov sme vytvorili v snahe vyrovnať sa s našimi vlastnými predsudkami voči určitým spirituálnym praktikám. Vieme, že týmto novým a neznámym teritóriám musíme porozumieť a zaoberať sa nimi bez potreby vynášania súdov, s priznaním si našich protikladných emócií a myšlienok. Spôsob, akým mnohí ľudia reagujú na pandémiu, akým      sú konšpiračné teórie, pravicová ideológia alebo popieranie a únik pred realitou, posilňujú pocit, že je potrebné s niektorými našimi predstavami a zaužívanou realitou skoncovať. Len tak budeme schopní*é počúvať a uchopiť komplexnosť našej zdieľanej skutočnosti.

PTP v praxi

Od 11. marca 2020 sa stretávame prostredníctvom videokonferencií s cieľom vzájomného zdieľania našichmyšlienok a pocitov pochybností, smútku a žiaľu. Taktiež sme sa aj veľa smiali a navzájom sa podporovali,  čo nám pomohlo udržať si morálku. Vedeli sme, že je potrebné sa o naše obavy a zistenia      podeliť s ostatnými. Preto sme sa rozhodli formovať kolektívny experimentálny výskumný projekt, do ktorého sme prizvali ľudí z oblasti zvukového aktivizmu a experimentálnej hudby a tanca z miest ako Madrid, Berlín a Barcelona.

Stretnutie Pan Pan Kolektiva v Cadalso de los Vidrios, Madrid, 4. september 2020

Od 3. do 6. septembra 2020, po vyhlásení protipandemických opatrení sme sa stretli v Cadalso de los Vidrios, malom horskom mestečku v provincii Madrid. Našou snahou bolo navrhnúť nástroje na počúvanie, ktoré by reagovali na utíšenie (z orig. silencing, pozn. prekl.) [24], obmedzenie slobody sa vyjadriť, spôsobené protipandemickými opatreniami a na ticho, ktoré zanechala smrť blízkych z dôvodu COVID-19 [25]. Zdieľaním skúseností a žiaľu sme chceli vytvoriť metodiky počúvania, ktoré by nám pomohli premýšľať a prekročiť fyzické hranice a hranice nášho vnímania.

Prvé cvičenie post-traumatického počúvania, ktoré sme uskutočnili, vyzeralo nasledovne: naše skúsenosti s lockdownom sme zdieľali bez predsudkov, s dôrazom na ich problematické aspekty a to, ako nás ovplyvnili. Každý*á z nás úprimne a otvorene opísal*a svoje negatívne skúsenosti s pandémiou. Počúvali sme s rešpektom, vľúdnosťou a vedomím si toho, že život v surovej spoločnosti je spojený so zvýšenou citlivosťou. Išlo nám o osvojenie si citlivosti potrebnej k vnímaniu ťažkých okolností bez nutnosti nasadiť si ochranné okuliare. Toto prvé cvičenie určilo rámec pre zvyšok víkendu. Neexistovali žiadne hranice medzi umelcom a publikom, ani zvyčajné strojené konotácie alebo rámce kolektívnej performance. Všetci sme boli na rovnakej lodi, z ktorej sme mohli rozvíjať spoločnú prax počúvania, založenú na dôvere a vzájomnom rešpekte. Výsledky týchto cvičení sme predstavili (z pôvodného „predstavíme“, pozn. prekl.) počas verejnej akcie 23. januára 2021 v Museo Reina Sofia v Madride [26]. Naše referenčné body vychádzajú z už známych príkladov, ako sú tie od zvukových aktivistov Ultra-Red, ktorých postupy pre aktívne počúvanie boli vytvorené po pandémii AIDS a neskôr si ich osvojil celý rad subjektov [27].

Záver je len začiatok

Podľa Prentis Hemphill je „trauma neoddeliteľnou súčasťou života a útlak organizuje a distribuuje túto traumu“. Je pre nás kľúčové, aby sme sa s pomocou kolektívu spojili, tak či onak, fyzicky alebo digitálne, s cieľom zdieľať naše skúsenosti z izolácie počas lockdownu a obmedzení spôsobených COVID-19. Politizácia kolektívnej traumy, ktorou prechádzame, je nevyhnutnou stratégiou voči individuálnym self-care cvičeniam, ktoré v konečnom dôsledku len uchovávajú status quo. Namiesto duchovného úniku sa usilujeme o kolektívne sebauvedomenie. Namiesto prepojenia s vesmírom sa obraciame na seba navzájom s cieľom pochopiť socio-ekonomické nerovnosti a opresívne hierarchie štruktúry moci. Po vzore spisovateľa*ky a aktivistu*ky Prentis Hemphill vnímame traumu ako somatickú reakciu na útlak, ktorá vo svojej podstate nesie politický rozmer. 

Množstvo z našich reakcií na pandémiu bolo skôr reaktívnych než proaktívnych, čo nás navzájom menej prepájalo. Uplatňovanie PTP, počúvania bez predsudkov a „radikálneho počúvania” [28] ako sociálnej a aktivistickej praxe už nie je len jednou z možností, ale akútnou nutnosťou. Dovoľme si konať v rezistencii, počúvať bez predsudkov, s cieľom podeliť sa o naše zhmotnené sociálne rany. Nie sme schopní*é si predstaviť všetky traumatické dimenzie našej súčasnej situácie, ktoré ešte zhoršuje vlastné obmedzovanie, štátny útlak, prekarita a mediálne zahltenie. Uvedomujeme si, že sa objavujú nové patológie, „pandemická únava” [29] posilnená o reaktívnu depresiu [30] a únavový syndróm [31]. Je pre nás ťažké hovoriť o tom, ako sa máme zariadiť alebo o efektoch traumy, ktorej čelíme. Toto je dôvod, prečo vyvíjať nástroje, ktoré aktuálne zasahujú naše ohraničené sociálne kapacity. Chápeme, že nasledujúci krok nie je individuálnou, ale spoločenskou voľbou. Na prax PTP nemôžeme aplikovať ready-made diagnózy, pretože aplikácia už uznaných riešení nezohľadňuje špecifické problémy dneška. Z tohto dôvodu je záver len začiatkom.

Bio

[1] Vizcaíno, F., 2016. [fotografia] Dostupné na: https://fernandovizcaino.cultivarsalud.com/talleres/ven-volar-volar-taller-fin-semana-iniciacion-al-acroyoga/ [Navštívené 10. januára 2022].

[2] Buranyi, S., 2020. How coronavirus has brought together conspiracy theorists and the far right | Stephen Buranyi. [online] The Guardian. Dostupné na: https://www.theguardian.com/commentisfree/2020/sep/04/coronavirus-conspiracy-theorists-far-right-protests [Navštívené 19. februára 2022].

[3] Evans, J., 2020. Nazi Hippies: When the New Age and Far Right Overlap. [online] Medium. Dostupné na: https://gen.medium.com/nazi-hippies-when-the-new-age-and-far-right-overlap-d1a6ddcd7be4 [Navštívené 19. februára 2022].

[4] NTS Radio. 2018. The Four Elements: Japanese Ambient, Environmental, New Age & Healing Music 1980-1993, Vol. 4 Air Barcelona. [online] Dostupné na: https://www.nts.live/shows/the-four-elements-japanese-ambient-environmental-new-age-healing-music-1980-1993 [Navštívené 19. ferbruára 2022].

[5] Etter, D., 2020. [fotografia] Dostupné na: https://twitter.com/DanielEtterFoto/status/1299813836715962368 [Navštívené 10. januára 2022].

[6] Autori textu sledovali nadšencov zdravého životného štýlu, ktorí boli odhodlaní meditovať a cvičiť s cieľom dosiahnuť cestu k osvieteniu. Tentokrát sa v duchu participatívneho žurnalizmu Georgea Plimptona      stali vlastnými objektami skúmania. Zapojili sa do celoročného programu, v ktorom sa každý mesiac zamerali na novú oblasť svojho ja, ktorú chceli zlepšiť. Cvičia CrossFit, dodržujú limonádovú diétu Master Cleanse, skúšajú praktiky mindfulness a jogu, absolvujú konzultácie s terapeutmi a kariérnymi koučmi, skúšajú vibrátory na prostratu, robia stand-up komédiu a zúčastňujú sa workshopov na posilnenie maskulinity, ktoré zahŕňajú krik, plač a nahotu v lese. Tieto procesy sú známe ako „wellness syndróm“. V: Schwartz, A., 2018. Improving Ourselves to Death. [online] The New Yorker. Dostupné na: https://www.newyorker.com/magazine/2018/01/15/improving-ourselves-to-death [Navštívené 20. februára 2022].

[7] Orlowski, J., 2020. The Social Dilemma. [fotografia] Dostupné na: https://www.netflix.com/title/81254224 [Navštívené 20. februára 2022].

[8] Balce Ceneta M. / Associated Press, 2021. [fotografia].

[9] Dolný Manhattan koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia hostil komunitu umelcov, ktorí sa zaoberali hľadaním nových vzťahov k matérií a publiku. Keď do tejto komunity vstúpil Brand, medzi najvplyvnejších členov vtedajšej scény patrili hudobník John Cage, maliar Robert Rauschenberg, performer Allan Kaprow. [...] Cage, Rauschenberg a Kaprow pracovali na podkopaní tejto tradície. V 40. rokoch začal Cage objavovať zen budhizmus. V: Turner, F., 2006. From Counterculture to Cyberculture. Chicago: From Counterculture to Cyberculture: Stewart Brand, the Whole Earth Network, and the Rise of Digital Utopianism, s. 46.

[10] Dayal, G., 2016. New age of new age music: ‘It used to just be for hippies and unassuming types’. [online] The Guardian. Dostupné na: https://www.theguardian.com/music/2016/oct/12/new-age-music-revival-california-new-york [Navštívené 20. februára 2022].

[11] Ibid.

[12] Napriek pretrvávajúcej stigme získava New Age opätovne popularitu. Krátko po tom, čo tento žáner zmizol z pozornosti verejnosti, zažíval úspech v undergroundovej scéne elektronickej hudby, kde zlákal analógových ex-post-noiserov Emeralds, rojkovského skladateľa Stellar Om Source a elektronického konceptualistu Oneohtrix Point Never. Nedávno získal vplyv aj v tanečnej hudbe a v recyklovanej forme sa objavil, tak ako množstvo kultúrneho odpadu 80. a 90. rokov, vo vaporwave. Ďalšie dôkazy pretrvavajúceho vplyvu New Age je možné nájsť naprieč žánrami a geografickými lokáciami, od neo-klasických nahrávok pre spánku od Maxa Richtera, skúmaniu limitov grimeu Yamaneka, k vancouverským špecialistom na uvoľnený house, labelu Mood Hut a eklektickému kazetovému vydavateľstvu 1080p. V: Bychawski, A., 2016. The new wave of new age: How a maligned genre finally became cool. [online] Fact Magazine. Dostupné na: https://www.factmag.com/2016/08/16/new-age-matthewdavid-deadboy-sam-kidel/ [Navštívené 20. februára 2022].

[13] Online Sonic Meditation Workshop after Pauline Oliveros (2020) ZKM. Dostupné na: https://zkm.de/en/event/2020/04/online-sonic-meditation-workshop-after-pauline-oliveros [Navštívené 20. februára 2022].

[14] Laraaji presents: Online Laughter Meditation Workshop (2020) Unsound. Dostupné na: https://www.unsound.pl/en/archive/en/2020-festival/events/laraaji-presents-online-laughter-meditation-workshop.html [Navštívené 20. februára 2022].

[15] Vescovacci, S., 2020. 🚔📢¡NO TE PAGAN POR PENSAR, SOLO OBEDECE!📢🚔POLICÍA NACIONAL- GUARDIA CIVIL Y MILITARES🔥😡. [video] Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=pylwQ950zmA [Navštívené 10. januára 2022].

[16] Han, B., 2020. La emergencia viral y el mundo de mañana. Byung-Chul Han, el filósofo surcoreano que piensa desde Berlín. El País. Dostupné na: https://elpais.com/ideas/2020-03-21/la-emergencia-viral-y-el-mundo-de-manana-byung-chul-han-el-filosofo-surcoreano-que-piensa-desde-berlin.html [Navštívené 20. februára 2022].

[17] Žižek, S., 2001. From Western Marxism to Western Buddhism. The Taoist ethic and the spirit of global capitalism. Dostupné na: http://cabinetmagazine.org/issues/2/zizek.php [Navštívené 20. februára 2022].

[18] Fanon, F., 1994. Toward the African revolution. New York: Grove Atlantic.

[19] Tucker, P. & Czapla, C., 2021. Post-COVID Stress Disorder: Another Emerging Consequence of the Global Pandemic. Psychiatric Times. Dostupné na: https://www.psychiatrictimes.com/view/post-covid-stress-disorder-emerging-consequence-global-pandemic [Navštívené 20. februára 2022].

[20] Pre bližšie informácie navštívte napr. Kaseda E & Andrew L (2020) Post-traumatic stress disorder: A differential diagnostic consideration for COVID-19 survivors, The Clinical Neuropsychologist, 34. Dostupné na: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/13854046.2020.1811894 [Navštívené 20. februára 2022], s. 7-8.

[21] Pre viac informácií navštívte web festivalu: unsound.pl/en/archive/en/presence/medytacja.html

[22] Viď. Anna Longoni rozpráva o svojich skúsenostiach s COVID-19. Longoni A (2020) Ana Longoni, sobre la reapertura de museos: “No queremos que vuelva la normalidad, porque era también el problema”. infobae. Dostupné na: https://www.infobae.com/cultura/2020/08/19/ana-longoni-sobre-la-reapertura-de-museos-no-queremos-que-vuelva-la-normalidad-porque-era-tambien-el-problema/ [Navštívené 20. februára 2022].

[23] Davis, N., 2020. 'Brain fog': the people struggling to think clearly months after Covid. The Guardian. Dostupné na: https://www.theguardian.com/world/2020/oct/09/brain-fog-the-people-struggling-to-think-clearly-months-after-covid [Navštívené 20. februára 2022].

[24] Ochoa Gautier AM., 2015. Silence. In: Novak D (ed.), Keywords in Sound, Durham: Duke University Press. Dostupné na: https://www.academia.edu/24574037/From_Keywords_in_Sound_Chapter_on_Silence_ [Navštívené 20. februára 2022].

[25] Berinato, S., 2020. That Discomfort You’re Feeling Is Grief. Harvard Business Review. Dostupné na: https://hbr.org/2020/03/that-discomfort-youre-feeling-is-grief [Navštívené 20. februára 2022].

[26] Výstupy z tejto udalosti v podobe dokumentácie série cvičení na počúvanie sú dostupné na: https://www.museoreinasofia.es/content/escucha-postraumatica [Navštívené 20. februára 2022].

[27] Ultra-red, 2012. Five Protocols for Organized Listening. Dostupné na: http://www.ultrared.org/uploads/2012-Five_Protocols.pdf [Navštívené 20. februára 2022].

[28] Hempstock, S., & Andry, S., 2017. Radical Listening: A Manifesto. STRIKE! Magazine, Dostupné na: https://www.strike.coop/radical-listening-a-manifesto [Navštívené 20. februára 2022].

[29] World Health Organization. Regional Office for Europe, ‎2020. Pandemic fatigue: reinvigorating the public to prevent COVID-19: policy considerations for Member States in the WHO European Region. World Health Organization. Regional Office for Europe. Dostupné na: https://apps.who.int/iris/handle/10665/335820 Navštívené 20. februára 2022].

[30] Cocchimiglio, S., 2022. How Is Reactive Depression Different From Other Depressions? Better Help, Dostupné na: https://www.betterhelp.com/advice/depression/how-is-reactive-depression-different-from-other-depressions/ [Navštívené 20. februára 2022].

[31] Belluck, P., 2021. ‘I Feel Like I Have Dementia’: Brain Fog Plagues Covid Survivors. [online] New York TImes. Dostupné na: https://www.nytimes.com/2020/10/11/health/covid-survivors.html [Navštívené 20. februára 2022].

Z anglického originálu preložil Ján Solčáni.

Jazyková korektúra Barbora Gecseová.

Text bol pôvodne publikovaný v online magazíne Disclaimer v roku 2020 v rámci série Wakefulness to Consciousness (Od prebudenia k uvedomeniu), ktorá sa zameriava na politiku nespavosti a skúmanie desynchronizácie ľudského tela a spoločnosti. Zverejnené so súhlasom autorov.

Preklad textu bol z verejných zdrojov podporený Fondom na podporu umenia. 

PAN-PAN Kolektiva

V traumatickom priestore pandémie musíme vytvoriť nové spôsoby počúvania.  Otázka znie takto: máme potrebné nástroje na to, aby sme sa navzájom počúvali, alebo potrebujeme vytvoriť nové, ktoré sú prispôsobené účinkom a následkom COVID-19? Post-traumatické počúvanie (PTP) chápeme ako neutrálnu formu počúvania, ktorá presúva našu individuálnu pozíciu subjektu smerom ku kolektívnemu vyjadreniu spoločnej skúsenosti so zraniteľnosťou.

Venujte mi teraz pozornosť

 PAN-PAN je medzinárodne štandardizovaná skratka, plniaca funkciu výstrahy, ktorá hovorí Pay Attention Now (Venujte mi teraz pozornost).Hoci PAN-PAN neznamená bezprostredné nebezpečenstvo, využíva sa v navigáciia letectve na označenie situácií, ktoré môžu predstavovať skutočné nebezpečenstvo. Tento signál sme prijali za naše meno, pretože súčasná kríza spojená s pandémiou ochorenia COVID-19 je skutočne nebezpečná a hlboko ovplyvňuje náš spôsob vnímania a myslenia.

Fernando Vizcaíno, vodca antirúškového hnutia v Madride a bývalý 9/11 konšpirátor, predvádzajúci akrojógu. (Vizcaino, 2016) [1].

Čo je to za bordel?

Cítime sa povinní*é pokúsiť sa pochopiť tento „bordel“. V posledných mesiacoch sme sa stretli s niekoľkými zvláštnymi kultúrnymi manifestáciami a ešte zvláštnejšími prepojeniami. Neo-Nazi hipíci a Hare Krišna snažiaci sa prevziať budovu Ríšskeho snemu v Nemecku, spolok španielskych policajtov nabádajúci k slobode a diverzite a predovšetkým a možno najviac extrémne hnutie QAnon, ktoré si vzalo Trumpa za svojho boha a spasiteľa proti kanibalistickej elite. Sme svedkami čoraz dezorientujúcejších spojení medzi new age, mindfulness spiritualizmom a paranoidnými konšpiračnými skupinami (anti-vax, anti-mask, anti-5G a antisemiti) v niečo, čo je označené ako konspiritualizmus [2].

Bez ohľadu na naše problémy so západnou modernitou sme nepočítali s tým, že neonacisti budú hlásať mier s deťmi kvetov [3]. Ďaleko od koherentnej kritiky modernity vidíme bizarné prejavy ako indikátory rastúcej politickej polarizácie. Odkiaľ pochádza tento antiracionálny obrat? Prečo hľadáme útechu v nástrojoch self-care a sebarealizácii [4]?

Príslušníčka neonacistického hnutia prstami formuje znak srdca počas demonštrácie pred budovou nemeckého Ríšskeho snemu v Berlíne. (Etter, 2020) [5].

Semená nespokojnosti

Na úvod by sme mohli identifikovať psychologické následky pretrvávajúcej prekarizácie. V Španielsku, v našom bezprostrednom okolí, vyústila v roku 2008 finančná kríza spolu s politickou korupciou k presadeniu tvrdých úsporných opatrení. Už jednu dekádu trpí španielske obyvateľstvo škrtmi v systéme zdravotnej starostlivosti, vo vzdelávaní a v kultúre. COVID-19 podrobil bezbranných občanov, čeliacich kríze v zdravotníctve, tvrdým opatreniam lockdownu. Tieto vzájomne prepojené krízy sú systémové, ide o ten istý starý známy príbeh neoliberálnej produkcie dlhu a politickej korupcie, ktorý poznáme na celom svete. V kultúrnych odvetviach je nestabilita taká bežná, že hovorovým označením neformálnej ekonomiky je metafora prebratá z hudby, tzv. gig ekonomika. V kontexte pretrvávajúcich kríz sme tak nútení*é byť permanentne v systéme SZČO.

Pretrvávajúca nestabilita a osamelosť, ktorú zažívajú pracujúci*e, sú okrem rôznych patologických stavov a problémov kľúčovými faktormi súčasného nárastu depresie a úzkostí. Namiesto zbližovania v nás súčasná kríza posilňuje pocity odcudzenia. Medikácia nerieši príčinu a obrat k self-care nie je o nič lepší. V poslednej dobe je verejná debata preplnená seba-formami, sebarozvojom, sebarealizáciou, self-care, sebadisciplínou a podobne. Rozrastajúci sa „sebapriemysel“ nie je náhodný, korporácie sa chopili tohto prúdu, podporujúc pracovníkov v sebazdokonaľovaní, meditácii a ceste k vlastnému „osvieteniu“ [6]. Máme pocit ‒ aj keď možno nie dostatočne zvnútornený ‒ že lieky, self-care a pravidelný pohyb nás depresie a úzkosti zo stresu nezbavia.

Súčasný kapitalizmus a jeho mechanizmy dohľadu, siete algoritmických filtrov platforiem YouTube, Netflix, Spotify alebo Delivera zväčšujú priepasť medzi jednotlivcami [7]. Kapitalizmus platforiem je sofistikovanou aktualizáciou gig ekonomiky. Čoraz väčšia časť populácie je zahnaná do kúta materiálnej a psychologickej nestability a postupne stráca kontakt s ostatnými. Napríklad tí, ktorí pracujú v rámci týchto platforiem, majú čas rozvrhnutý spôsobom, ktorý im znemožňuje stretávať sa s kolegami nielen za účelom organizovania práce, ale aj socializácie. Dvojitá atomizácia spôsobuje problémy tak v osobnej, ako aj verejnej sfére. Na jednej strane tieto podmienky takmer znemožňujú organizovanie a kolektívne vyjednávanie, na strane druhej, po práci, v súkromí, sa naše bežné návyky individualizujú prostredníctvom spotrebiteľského vkusu, akoby sme boli zombie, ktoré chcú len prežiť posledné dve hodiny dňa stimulované ľahkou zábavou.

Jake Angeli, samozvaný šaman, energetický liečiteľ, duchovný pastor, „Yellowstonský vlk“ a pro QAnon demonštrant v Senáte USA 6. januára 2021. (Balce Ceneta M. / Associated Press, 2021) [8].

Duchovný obrat

Mnohí*é sa obracajú k praktikám, ktoré vychádzajú zo západnej fascinácie východnou spiritualitou. V oblasti experimentálnej hudby existuje dobre známe prepojenie Johna Cagea a zen-budhizmu, ktorý ho v 50. rokoch propagoval medzi študentmi*kami na Black Mountain Collage. Fred Turner odkazuje na Stewarta Branda, rozhodujúcu postavu formujúcu technologickú kultúru Silicon Valley a jeho ovplyvnenie praxou Cagea, Rauschenbergra, Kaprowa a ich happeningami [9]. Duchovný, prípadne východný filozofický obrat v experimentálnej hudbe je rovnako prítomný pri skladateľoch ako Pauline Oliveros a LaMonte Young. V súčasnosti vidíme návrat new age, ambientnej hudby a muzikoterapie [10], pričom sa oživujú klasickí interpreti ambientu ako Gred Gavis alebo lasos [11] a vzostup mladých producentov so zvukom ovplyvneným „prekaritou a politickým zmätkom” [12]. V posledných rokoch tento comeback prešiel do dramaturgie veľkých festivalov a kultúrnych inštitúcii ako ZKM v nemeckom Karlsruhe, ktorá zaradila do svojho programu online Sonické meditácie Pauline Oliveros [13]. Prípadne festival Unsound z poľského Krakova, ktorý v októbri 2020 realizoval Online meditáciu hlbokého počúvania a Online meditáciu smiechu severoamerického umelca Laraajiho (Edwarda Larryho Gordona) [14].

Tento „orientálny“ obrat nie je len fenoménom umeleckého prostredia, počas pandémie sa uplatnil naprieč rôznymi odvetviami. Kultúrny teoretik a filozof Byung-Chul Han vidí disciplinárne východiská taoizmu v mechanizmoch, akými boli v Číne a Južnej Kórei v dôsledku pandémie aplikované technológie umelej inteligencie [16]. Slavoj Žižek označil tento trend za „západný budhizmus“, liek proti stresujúcemu napätiu, ktoré pramení z dynamiky kapitalizmu a globálnej idey kapitalizmu [17]. Práve v snahe o nápravu a v procesoch liečby vidíme, ako je prax self-care opäť privlastnená logikou kapitálu. Sila, ktorá má utíšiť, len ďalej prehlbuje vplyv prekariátu, podobne ako to robí pri medikácii depresie a úzkostí.

Post-traumatické počúvanie (PTP)

Z historického hľadiska popisuje pojem kolektívna trauma psychický stav spoločnosti, ktorá je svedkom traumatickej udalosti. To pripomína napríklad Frantza Fanona a jeho popis kolektívnej traumy Alžírčanov vystavených hororom francúzskeho kolonializmu. Fanon navrhuje spôsob, akým je možné vyrovnať sa s traumou, a to zapojením sa do kolektívneho boja za liberalizáciu [18]. Hoci sú teraz okolnosti iné, spoločenský dosah a následky COVID-19 môžu byť považované za masovú, dlhotrvajúcu traumatickú udalosť. Spôsoby, akými počúvame, sú silne poznačené súčasnou situáciou a túto zmenu musíme pochopiť.

Vychádzajúc z Freuda, traumatickou udalosťou označujeme každý podnet zvonka, ktorý je silnejší než náš obranný mechanizmus, a preto nie je možné vyjadriť ho prostredníctvom jazyka. Náš vzťah k svetu sa mení a každý deň sa upevňuje pocit, že sa svet stáva menej uchopiteľným, čo prehlbuje náš pocit úzkosti. Nedávny online prieskum, ktorého sa v Španielsku zúčastnilo takmer 3500 ľudí, zistil zvýšený výskyt symptómov post-traumatickej stresovej poruchy (PTSP, 15,8 %), depresie (18,7 %) a úzkostí (21,6 %), pričom za najvýznamnejší prediktor psychologických porúch bola po COVID-19 označená osamelosť [19]. Sú dostupné publikácie, ktoré upozorňujú že COVID-19 vie generovať neuropsychologické poruchy a u osôb, ktoré prekonali vírus, sa môže ľahko prejaviť PTSP [20]. Nespochybniteľným zostáva, že COVID-19 pretvára našu ekonomickú a sociálnu realitu a úzkosť pretrváva.

Byť vnímavý a prítomný v danom okamihu je ťažšie než kedykoľvek predtým a účasť na festivale ako Unsound, ktorý je preplnený podujatiami, tomu nutne nepomáha. Počas festivalu Unsound 2018 ponúkali organizátori festivalu každodenné meditačné lekcie ako súčasť programu [21].

Pre Lacana je úzkosť symptómom toho, že subjekt nie je spokojný so svojou subjektivitou, že došlo k strate jeho referenčného bodu. Úzkosť sa nevzťahuje k symbolizácii, a preto ju nie je možné sprostredkovať. Je zároveň nepredstaviteľná a neriadená a nevzťahuje sa k žiadnemu objektu, s ktorým by bolo možné pracovať. Traumatická udalosť je spojená s úzkosťou v tom zmysle, že ide o skúsenosť pozbavenú obsahu; doslova skúsenosť bez zmyslu. Subjekt si na skúsenosť spomína, ale nedokáže si o nej vytvoriť objektívnu správu. Vieme, že špecifické príznaky COVID-19, akými sú strata chuti a chronický únavový syndróm sa ťažko popisujú, chýbajú nám konkrétne slová. „Včera som v čaji rozdrvila šesť klinčekov a zmiešala ich s medom, zázvorom a citrónom, tak ako mi to kázala užívať moja drahá priateľka Sol. Na prstoch som necítila nič" [22]. Ľudia, ktorí boli infikovaní COVID-19 opisujú, že ich vysilenie sa urýchlilo do takej miery, že sa u nich začali prejavovať príznaky podobné depersonalizácii a derealizácii. Mirabai Nicholson-McKellar, 36-ročná Austrálčanka opisuje: „Keď som unavená, je to oveľa horšie. Niekedy len ležím v posteli a pozerám televíziu… Cítim sa ako tieň svojho predošlého ja. Teraz nežijem, len existujem" [23].

S ohľadom na tieto psychosomatické súvislosti navrhujeme post-traumatické počúvanie (PTP) ako počúvanie, ktoré berie na zreteľ symbolickú rovinu traumy. Dospeli sme k tomu, že prax mindfulness vytvára ilúziu vzájomných súvislostí problémov, ale neberie do úvahy ich príčiny, miesta „medzi“, ktoré spomíname vyššie. Ak sa prax mindfulness sústreďuje na miesta „medzi“, koná tak len na úrovni jednotlivca, čo znemožňuje kolektívne vysporiadanie sa s traumou. Poukázaním na chýbajúcu artikuláciu ako podstatu úzkosti sa post-traumatické počúvanie stáva počúvaním na hrane významu, predstavujúce symptómy, pochybnosti a citlivé momenty úzkosti bez ilúzie súvislosti. Post-traumatické počúvanie je počúvanie štrukturálnej úzkosti v snahe vyrovnať sa s bezprecedentnou dobou. PTP si berie do úvahy ambicióznosť tejto snahy, a preto začína od toho najpokornejšieho pokusu vyrovnať sa s našimi predsudkami.

Počúvanie bez predsudkov

Počúvaním bez predsudkov sa otvárame krehkosti rozmanitých skúseností a taktiež mechanizmom používaným na zvládanie týchto krehkostí. Koncept počúvania bez predsudkov sme vytvorili v snahe vyrovnať sa s našimi vlastnými predsudkami voči určitým spirituálnym praktikám. Vieme, že týmto novým a neznámym teritóriám musíme porozumieť a zaoberať sa nimi bez potreby vynášania súdov, s priznaním si našich protikladných emócií a myšlienok. Spôsob, akým mnohí ľudia reagujú na pandémiu, akým      sú konšpiračné teórie, pravicová ideológia alebo popieranie a únik pred realitou, posilňujú pocit, že je potrebné s niektorými našimi predstavami a zaužívanou realitou skoncovať. Len tak budeme schopní*é počúvať a uchopiť komplexnosť našej zdieľanej skutočnosti.

PTP v praxi

Od 11. marca 2020 sa stretávame prostredníctvom videokonferencií s cieľom vzájomného zdieľania našichmyšlienok a pocitov pochybností, smútku a žiaľu. Taktiež sme sa aj veľa smiali a navzájom sa podporovali,  čo nám pomohlo udržať si morálku. Vedeli sme, že je potrebné sa o naše obavy a zistenia      podeliť s ostatnými. Preto sme sa rozhodli formovať kolektívny experimentálny výskumný projekt, do ktorého sme prizvali ľudí z oblasti zvukového aktivizmu a experimentálnej hudby a tanca z miest ako Madrid, Berlín a Barcelona.

Stretnutie Pan Pan Kolektiva v Cadalso de los Vidrios, Madrid, 4. september 2020

Od 3. do 6. septembra 2020, po vyhlásení protipandemických opatrení sme sa stretli v Cadalso de los Vidrios, malom horskom mestečku v provincii Madrid. Našou snahou bolo navrhnúť nástroje na počúvanie, ktoré by reagovali na utíšenie (z orig. silencing, pozn. prekl.) [24], obmedzenie slobody sa vyjadriť, spôsobené protipandemickými opatreniami a na ticho, ktoré zanechala smrť blízkych z dôvodu COVID-19 [25]. Zdieľaním skúseností a žiaľu sme chceli vytvoriť metodiky počúvania, ktoré by nám pomohli premýšľať a prekročiť fyzické hranice a hranice nášho vnímania.

Prvé cvičenie post-traumatického počúvania, ktoré sme uskutočnili, vyzeralo nasledovne: naše skúsenosti s lockdownom sme zdieľali bez predsudkov, s dôrazom na ich problematické aspekty a to, ako nás ovplyvnili. Každý*á z nás úprimne a otvorene opísal*a svoje negatívne skúsenosti s pandémiou. Počúvali sme s rešpektom, vľúdnosťou a vedomím si toho, že život v surovej spoločnosti je spojený so zvýšenou citlivosťou. Išlo nám o osvojenie si citlivosti potrebnej k vnímaniu ťažkých okolností bez nutnosti nasadiť si ochranné okuliare. Toto prvé cvičenie určilo rámec pre zvyšok víkendu. Neexistovali žiadne hranice medzi umelcom a publikom, ani zvyčajné strojené konotácie alebo rámce kolektívnej performance. Všetci sme boli na rovnakej lodi, z ktorej sme mohli rozvíjať spoločnú prax počúvania, založenú na dôvere a vzájomnom rešpekte. Výsledky týchto cvičení sme predstavili (z pôvodného „predstavíme“, pozn. prekl.) počas verejnej akcie 23. januára 2021 v Museo Reina Sofia v Madride [26]. Naše referenčné body vychádzajú z už známych príkladov, ako sú tie od zvukových aktivistov Ultra-Red, ktorých postupy pre aktívne počúvanie boli vytvorené po pandémii AIDS a neskôr si ich osvojil celý rad subjektov [27].

Záver je len začiatok

Podľa Prentis Hemphill je „trauma neoddeliteľnou súčasťou života a útlak organizuje a distribuuje túto traumu“. Je pre nás kľúčové, aby sme sa s pomocou kolektívu spojili, tak či onak, fyzicky alebo digitálne, s cieľom zdieľať naše skúsenosti z izolácie počas lockdownu a obmedzení spôsobených COVID-19. Politizácia kolektívnej traumy, ktorou prechádzame, je nevyhnutnou stratégiou voči individuálnym self-care cvičeniam, ktoré v konečnom dôsledku len uchovávajú status quo. Namiesto duchovného úniku sa usilujeme o kolektívne sebauvedomenie. Namiesto prepojenia s vesmírom sa obraciame na seba navzájom s cieľom pochopiť socio-ekonomické nerovnosti a opresívne hierarchie štruktúry moci. Po vzore spisovateľa*ky a aktivistu*ky Prentis Hemphill vnímame traumu ako somatickú reakciu na útlak, ktorá vo svojej podstate nesie politický rozmer. 

Množstvo z našich reakcií na pandémiu bolo skôr reaktívnych než proaktívnych, čo nás navzájom menej prepájalo. Uplatňovanie PTP, počúvania bez predsudkov a „radikálneho počúvania” [28] ako sociálnej a aktivistickej praxe už nie je len jednou z možností, ale akútnou nutnosťou. Dovoľme si konať v rezistencii, počúvať bez predsudkov, s cieľom podeliť sa o naše zhmotnené sociálne rany. Nie sme schopní*é si predstaviť všetky traumatické dimenzie našej súčasnej situácie, ktoré ešte zhoršuje vlastné obmedzovanie, štátny útlak, prekarita a mediálne zahltenie. Uvedomujeme si, že sa objavujú nové patológie, „pandemická únava” [29] posilnená o reaktívnu depresiu [30] a únavový syndróm [31]. Je pre nás ťažké hovoriť o tom, ako sa máme zariadiť alebo o efektoch traumy, ktorej čelíme. Toto je dôvod, prečo vyvíjať nástroje, ktoré aktuálne zasahujú naše ohraničené sociálne kapacity. Chápeme, že nasledujúci krok nie je individuálnou, ale spoločenskou voľbou. Na prax PTP nemôžeme aplikovať ready-made diagnózy, pretože aplikácia už uznaných riešení nezohľadňuje špecifické problémy dneška. Z tohto dôvodu je záver len začiatkom.

Bio

[1] Vizcaíno, F., 2016. [fotografia] Dostupné na: https://fernandovizcaino.cultivarsalud.com/talleres/ven-volar-volar-taller-fin-semana-iniciacion-al-acroyoga/ [Navštívené 10. januára 2022].

[2] Buranyi, S., 2020. How coronavirus has brought together conspiracy theorists and the far right | Stephen Buranyi. [online] The Guardian. Dostupné na: https://www.theguardian.com/commentisfree/2020/sep/04/coronavirus-conspiracy-theorists-far-right-protests [Navštívené 19. februára 2022].

[3] Evans, J., 2020. Nazi Hippies: When the New Age and Far Right Overlap. [online] Medium. Dostupné na: https://gen.medium.com/nazi-hippies-when-the-new-age-and-far-right-overlap-d1a6ddcd7be4 [Navštívené 19. februára 2022].

[4] NTS Radio. 2018. The Four Elements: Japanese Ambient, Environmental, New Age & Healing Music 1980-1993, Vol. 4 Air Barcelona. [online] Dostupné na: https://www.nts.live/shows/the-four-elements-japanese-ambient-environmental-new-age-healing-music-1980-1993 [Navštívené 19. ferbruára 2022].

[5] Etter, D., 2020. [fotografia] Dostupné na: https://twitter.com/DanielEtterFoto/status/1299813836715962368 [Navštívené 10. januára 2022].

[6] Autori textu sledovali nadšencov zdravého životného štýlu, ktorí boli odhodlaní meditovať a cvičiť s cieľom dosiahnuť cestu k osvieteniu. Tentokrát sa v duchu participatívneho žurnalizmu Georgea Plimptona      stali vlastnými objektami skúmania. Zapojili sa do celoročného programu, v ktorom sa každý mesiac zamerali na novú oblasť svojho ja, ktorú chceli zlepšiť. Cvičia CrossFit, dodržujú limonádovú diétu Master Cleanse, skúšajú praktiky mindfulness a jogu, absolvujú konzultácie s terapeutmi a kariérnymi koučmi, skúšajú vibrátory na prostratu, robia stand-up komédiu a zúčastňujú sa workshopov na posilnenie maskulinity, ktoré zahŕňajú krik, plač a nahotu v lese. Tieto procesy sú známe ako „wellness syndróm“. V: Schwartz, A., 2018. Improving Ourselves to Death. [online] The New Yorker. Dostupné na: https://www.newyorker.com/magazine/2018/01/15/improving-ourselves-to-death [Navštívené 20. februára 2022].

[7] Orlowski, J., 2020. The Social Dilemma. [fotografia] Dostupné na: https://www.netflix.com/title/81254224 [Navštívené 20. februára 2022].

[8] Balce Ceneta M. / Associated Press, 2021. [fotografia].

[9] Dolný Manhattan koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia hostil komunitu umelcov, ktorí sa zaoberali hľadaním nových vzťahov k matérií a publiku. Keď do tejto komunity vstúpil Brand, medzi najvplyvnejších členov vtedajšej scény patrili hudobník John Cage, maliar Robert Rauschenberg, performer Allan Kaprow. [...] Cage, Rauschenberg a Kaprow pracovali na podkopaní tejto tradície. V 40. rokoch začal Cage objavovať zen budhizmus. V: Turner, F., 2006. From Counterculture to Cyberculture. Chicago: From Counterculture to Cyberculture: Stewart Brand, the Whole Earth Network, and the Rise of Digital Utopianism, s. 46.

[10] Dayal, G., 2016. New age of new age music: ‘It used to just be for hippies and unassuming types’. [online] The Guardian. Dostupné na: https://www.theguardian.com/music/2016/oct/12/new-age-music-revival-california-new-york [Navštívené 20. februára 2022].

[11] Ibid.

[12] Napriek pretrvávajúcej stigme získava New Age opätovne popularitu. Krátko po tom, čo tento žáner zmizol z pozornosti verejnosti, zažíval úspech v undergroundovej scéne elektronickej hudby, kde zlákal analógových ex-post-noiserov Emeralds, rojkovského skladateľa Stellar Om Source a elektronického konceptualistu Oneohtrix Point Never. Nedávno získal vplyv aj v tanečnej hudbe a v recyklovanej forme sa objavil, tak ako množstvo kultúrneho odpadu 80. a 90. rokov, vo vaporwave. Ďalšie dôkazy pretrvavajúceho vplyvu New Age je možné nájsť naprieč žánrami a geografickými lokáciami, od neo-klasických nahrávok pre spánku od Maxa Richtera, skúmaniu limitov grimeu Yamaneka, k vancouverským špecialistom na uvoľnený house, labelu Mood Hut a eklektickému kazetovému vydavateľstvu 1080p. V: Bychawski, A., 2016. The new wave of new age: How a maligned genre finally became cool. [online] Fact Magazine. Dostupné na: https://www.factmag.com/2016/08/16/new-age-matthewdavid-deadboy-sam-kidel/ [Navštívené 20. februára 2022].

[13] Online Sonic Meditation Workshop after Pauline Oliveros (2020) ZKM. Dostupné na: https://zkm.de/en/event/2020/04/online-sonic-meditation-workshop-after-pauline-oliveros [Navštívené 20. februára 2022].

[14] Laraaji presents: Online Laughter Meditation Workshop (2020) Unsound. Dostupné na: https://www.unsound.pl/en/archive/en/2020-festival/events/laraaji-presents-online-laughter-meditation-workshop.html [Navštívené 20. februára 2022].

[15] Vescovacci, S., 2020. 🚔📢¡NO TE PAGAN POR PENSAR, SOLO OBEDECE!📢🚔POLICÍA NACIONAL- GUARDIA CIVIL Y MILITARES🔥😡. [video] Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=pylwQ950zmA [Navštívené 10. januára 2022].

[16] Han, B., 2020. La emergencia viral y el mundo de mañana. Byung-Chul Han, el filósofo surcoreano que piensa desde Berlín. El País. Dostupné na: https://elpais.com/ideas/2020-03-21/la-emergencia-viral-y-el-mundo-de-manana-byung-chul-han-el-filosofo-surcoreano-que-piensa-desde-berlin.html [Navštívené 20. februára 2022].

[17] Žižek, S., 2001. From Western Marxism to Western Buddhism. The Taoist ethic and the spirit of global capitalism. Dostupné na: http://cabinetmagazine.org/issues/2/zizek.php [Navštívené 20. februára 2022].

[18] Fanon, F., 1994. Toward the African revolution. New York: Grove Atlantic.

[19] Tucker, P. & Czapla, C., 2021. Post-COVID Stress Disorder: Another Emerging Consequence of the Global Pandemic. Psychiatric Times. Dostupné na: https://www.psychiatrictimes.com/view/post-covid-stress-disorder-emerging-consequence-global-pandemic [Navštívené 20. februára 2022].

[20] Pre bližšie informácie navštívte napr. Kaseda E & Andrew L (2020) Post-traumatic stress disorder: A differential diagnostic consideration for COVID-19 survivors, The Clinical Neuropsychologist, 34. Dostupné na: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/13854046.2020.1811894 [Navštívené 20. februára 2022], s. 7-8.

[21] Pre viac informácií navštívte web festivalu: unsound.pl/en/archive/en/presence/medytacja.html

[22] Viď. Anna Longoni rozpráva o svojich skúsenostiach s COVID-19. Longoni A (2020) Ana Longoni, sobre la reapertura de museos: “No queremos que vuelva la normalidad, porque era también el problema”. infobae. Dostupné na: https://www.infobae.com/cultura/2020/08/19/ana-longoni-sobre-la-reapertura-de-museos-no-queremos-que-vuelva-la-normalidad-porque-era-tambien-el-problema/ [Navštívené 20. februára 2022].

[23] Davis, N., 2020. 'Brain fog': the people struggling to think clearly months after Covid. The Guardian. Dostupné na: https://www.theguardian.com/world/2020/oct/09/brain-fog-the-people-struggling-to-think-clearly-months-after-covid [Navštívené 20. februára 2022].

[24] Ochoa Gautier AM., 2015. Silence. In: Novak D (ed.), Keywords in Sound, Durham: Duke University Press. Dostupné na: https://www.academia.edu/24574037/From_Keywords_in_Sound_Chapter_on_Silence_ [Navštívené 20. februára 2022].

[25] Berinato, S., 2020. That Discomfort You’re Feeling Is Grief. Harvard Business Review. Dostupné na: https://hbr.org/2020/03/that-discomfort-youre-feeling-is-grief [Navštívené 20. februára 2022].

[26] Výstupy z tejto udalosti v podobe dokumentácie série cvičení na počúvanie sú dostupné na: https://www.museoreinasofia.es/content/escucha-postraumatica [Navštívené 20. februára 2022].

[27] Ultra-red, 2012. Five Protocols for Organized Listening. Dostupné na: http://www.ultrared.org/uploads/2012-Five_Protocols.pdf [Navštívené 20. februára 2022].

[28] Hempstock, S., & Andry, S., 2017. Radical Listening: A Manifesto. STRIKE! Magazine, Dostupné na: https://www.strike.coop/radical-listening-a-manifesto [Navštívené 20. februára 2022].

[29] World Health Organization. Regional Office for Europe, ‎2020. Pandemic fatigue: reinvigorating the public to prevent COVID-19: policy considerations for Member States in the WHO European Region. World Health Organization. Regional Office for Europe. Dostupné na: https://apps.who.int/iris/handle/10665/335820 Navštívené 20. februára 2022].

[30] Cocchimiglio, S., 2022. How Is Reactive Depression Different From Other Depressions? Better Help, Dostupné na: https://www.betterhelp.com/advice/depression/how-is-reactive-depression-different-from-other-depressions/ [Navštívené 20. februára 2022].

[31] Belluck, P., 2021. ‘I Feel Like I Have Dementia’: Brain Fog Plagues Covid Survivors. [online] New York TImes. Dostupné na: https://www.nytimes.com/2020/10/11/health/covid-survivors.html [Navštívené 20. februára 2022].

Z anglického originálu preložil Ján Solčáni.

Jazyková korektúra Barbora Gecseová.

Text bol pôvodne publikovaný v online magazíne Disclaimer v roku 2020 v rámci série Wakefulness to Consciousness (Od prebudenia k uvedomeniu), ktorá sa zameriava na politiku nespavosti a skúmanie desynchronizácie ľudského tela a spoločnosti. Zverejnené so súhlasom autorov.

Preklad textu bol z verejných zdrojov podporený Fondom na podporu umenia.