Ja, ty, my – skúmanie identity prostredníctvom AI.

#telelektvary #novémédiá #telematika #performancia #identita #prítomnosť #deepfake #dialóg #prax #budovanie #vzťahy #technológie #mágia

Projekt Cristiny Maldonado a Isy Juchniewicz pre projekt Unseen nazvaný this person does not NOT exist (táto osoba neNEexistuje) je, slovami účastníka, bez zveličovania „uletený“. Projekt prebieha ako séria   Zoom rozhovorov medzi dvoma osobami („tretia“ sa pripojí počas hovoru) a rozjíma o rozmanitých dimenziách „ľudskosti“ prostredníctvom procesu spoločnej pamäte, predstavivosti a konverzácie. Je zaujímavé, že je to jediný projekt projektu Unseen, ktorý sa koná výlučne v online priestore a vníma jeho možnosti v pozitívnom svetle. Využíva jeho nástroje, dokonca aj technológie ako AI alebo deepfake, na skúmanie vlastnej identity a porozumenia.

Aj keď je inšpirovaný portálom https://thispersondoesnotexist.com/, zdanlivo nekonečnou databázou tvárí generovaných technológiou AI, projekt this person does not NOT exist prináša vyfabrikovanú ľudskú entitu na úplne novú úroveň. To, čo je vytvorené počas týchto predstavení, nie je len hyper-koláž dvoch alebo viacerých tvárí, ale tretia entita, ktorá reflektuje, kým tí dvaja účastníci či účastníčky naozaj sú. Je to nesmierne zvláštne, takmer nepríjemné, ale zároveň neuveriteľne odhaľujúce. Táto osoba neNEexistuje, pretože by pokojne existovať mohla!

Prostredníctvom procesu zrkadlenia identít účastníkov a účastníčok na entitu generovanú technológiou AI sa stane jasným to, že my, ľudské bytosti, sme vytvorení akumuláciou. Sme, pretože ostatní a veci okolo nás sú tiež. Nemôžeme dosiahnuť individualitu bez skúseností, interakcií a dedičstva. Rozhodnutia našich predkov majú vplyv na to, kým sme. Takisto ako rozhodnutia našej rodiny aj priateľov, keď už žijeme: mesto, kde sa rozhodla študovať tvoja matka, má vplyv na tvoj život dnes, takisto ako moment, kedy pred tebou jeden z tvojich rodičov zanadával. Vizuálna a zvuková entita, ktorá je vytvorená počas tohto projektu je jasnou metaforou všetkých sociálnych výmen, ktoré predchádzajú tomu, kým sme. V tomto konkrétnom prípade sú to sociálne výmeny dvoch účastníkov a účastníčok, ktoré stanovia, kým sa táto tretia entita – „my“ stane.

Tento projekt je obzvlášť potrebný, pretože veľká časť našej spoločnosti strávila posledný rok v izolácii a často osamote. Opätovné stretnutia s ľuďmi po dlhšej dobe odlúčenia môžu byť náročné, ale koniec koncov, sú to práve tieto stretnutia, ktoré nás formujú. Bez ostatných sme len tieňmi samých seba, ledva prítomní. Tak sa navzájom oslavujme, takisto ako naše priateľstvá, a tešme sa zo vzájomnej životodarnej spoločnosti. 

Adam Badí Donoval

TÁTO OSOBA NENEEXISTUJE

AK SA NIEKDE TAM V DIAĽKE
TELO STANE OBRAZOM,
AK BYŤ S TEBOU ZNAMENÁ BYŤ S TVOJÍM OBRAZOM,
AK NAŠU POTREBU NIEKAM PATRIŤ
MOŽNO NAPLNIŤ SPOJENÍM NAŠICH OBRAZOV,
AK PO TOM, AKO SA Z NÁS STANE JEDEN,
SI PRIPOMENIEM VŠETKY OBRAZY VO SVOJOM VNÚTRI
OBRAZY VŠETKÝCH ĽUDÍ, KTORÝCH SOM STRETOL ČI STRETLA
A VŠETKÝCH, KTORÝMI SA STÁLE MÔŽEM STAŤ
AK POTOM V TEJ DIAĽKE
MÔŽE MOJE TELO TRANSFORMOVAŤ V TVOJEJ PRÍTOMNOSTI,

TAK STRETNIME SA CEZ ZOOM.

Tu a teraz
vnímam moc toho,
čo znamená nebyť tým,
kým som.

Video obsahuje slovenské titulky (CC)

1.      Hľaďte si do očí.
         Zapasujte si navzájom.
         Po nejakú dobu budete zdieľať jedno telo.

2.      Kým ste, spolu?
         Kto je osobnosť, ktorá sa vynára z kombinácie vašich čŕt?
         Kto je táto tretia osoba, ktorú formujete? Mohla by to byť ďalšia verzia vás samotných?

3.      Rozjímajte nad tým.
         Využite rozhovor ako zaklínadlo, ktorým zmeníte minulosť.
         Hovorte si navzájom celý svoj život, kombinujte svoje príbehy, kým vaše obrazy splynú.
         Kombinujte veci, ktoré sa stali jednému z vás, s vecami, ktoré sa stali tomu druhému, kombinujte vaše rozhodnutia, ľudí, ktorých ste spoznali, otázky a priania, ktoré obaja alebo obe máte, a skombinujte to do jedného.

4.      Staňte sa svedkom zrodu tretej osoby – variácie vás samotných, ktorá sa na vás práve pozerá.

VÝCHODISKÁ VÝSKUMU

Sme umelecké duo, ktoré sa zaujíma o experimentovanie s technológiami s cieľom určiť základné naratívy, vzťahy a dramaturgické princípy. Skúmanie toho, ako mediácia  v kombinácii s technológiami vplýva na naše vnímanie prítomnosti, našu schopnosť vytvárať väzby a spôsobu, akým otvára imaginárium, nás privádza k uvažovaniu nad rôznymi dimenziami „človeka“. Na začiatku roka 2021 sme sa rozhodli vytvoriť platformu na zarámcovanie tohto umeleckého výskumu. Projekt Telepotions I.C. sa zameriava na prípravu vizuálnych lektvarov, ktoré prebádajú účinky na diaľku vedenej mediácie na vlastné ja.

Technológie sú naším ihriskom, v ktorom sa hráme so záhadou zvanou človek. Skresľujeme, transformujeme a obnovujeme prítomnosť. Veríme, že vnorením sa do tohto digitálneho sveta sprostredkovaných stretnutí dokážeme lepšie porozumieť tomu, ako na ľudskú prítomnosť vplýva to digitálne, jeho potenciál a dopady. Vo svojej práci vyzdvihujeme technológie, ktoré sa stali súčasťou nášho každodenného života, a spochybňujeme ich povahu a vplyv na nás a naše spolunažívanie.

"Ako môže sprostredkovaná prítomnosť otvárať cestu k novým spôsobom vytvárania vzťahov?"

"Ako môže mediácia zmeniť naše vnímanie prítomnosti a neprítomnosti?"

"Ako sprostredkovaná prítomnosť umožňuje nové známosti a vzťahy?"

"Ako prežívanie nových známostí a vzťahov formuje ďalšie reality?"

S ohľadom na prístup antropológa Alfreda Gella, podľa ktorého je umenie technológiou očarenia, vykúzlime priestory pre sprostredkované stretnutia, aktivujúce schopnosť vyjadriť náklonnosť a nadviazať vzťah u tých, ktorí ich obývajú. Naše pócimas visuales (vizuálne lektvary) sú sériou diel s účastníčkami a účastníkmi a médiom, ktoré sa venujú otázke prítomnosti, mediácie, technológií a mágie s cieľom prehodnotiť vzťah s priestorom a ostatnými. Prvý vizuálny lektvar Continuum Presencial z projektu Telepotions I.C. mal premiéru na mexickej univerzite National Autonomous University of Mexico. Bola to participatívna online performancia na platforme Zoom, ktorej sa zúčastnilo niekoľko performeriek a performerov. Dielo sa venovalo rôznym dimenziám nášho vnímania identity prostredníctvom vizuálnych manipulácií vedúcich k prekrývajúcim sa a deepfake prítomnostiam. Okrem toho malo publikum povinnosť podpísať pseudoprávne zmluvy, ktoré spochybňujú samotnú podstatu uplatňovania autorských práv na vlastnú prítomnosť človeka a jej donorovaniu počas trvania performancie.

OPIS DIELA

this person does not NOT exist (táto osoba neNEexistuje) je 45-minútová telematická performancia vo forme dialógu. Videohovor na platforme Zoom sa pre nás stáva zaklínacím zariadením, pomocou ktorého spolu s účastníčkou alebo účastníkom vytvoríme ľudskú bytosť, ktorá bude zaregistrovaná v archíve osôb, ktoré by mohli existovať.

Vo videohovore prepíšeme to, čo poznáme. Otvoríme cestu k alternatívnej realite, ktorú diváčka či divák a umelkyňa spolu komunikujú s cieľom vybudovať/vystavať/vytvoriť pomocou pamäte, improvizácie a predstavivosti. Umenie a technológie poslúžia ako zariadenie na prístup k tomu, čo nepoznáme, čo sme ešte nezažili... Je to proces, v ktorom vyvoláme niečo, čo sa mohlo stať alebo sa ešte len stane. V tomto zmysle hovoríme o mediácii, ktorá je magická. „Magično“ vedie k vytvoreniu štrbiny v lineárnej realite a dá nám poverenie na vytvorenie novej štrbiny.

Názov tohto telelektvaru – this person does not NOT exist – (táto osoba neNExistuje) bol inšpirovaný webovou stránkou thispersondoesnotexist.com (v preklade názov znamená „táto osoba neexistuje“). Ak stránku navštívite, privíta vás portrét vytvorený algoritmom, ktorý vyvinula spoločnosť NVIDIA Corporation na účely syntetizácie nových fotografií tvárí. Hyperpokročilý spôsob vytvárania koláži, dalo by sa povedať. Umelá inteligencia, ktorá využíva zhromažďovanie ľudského materiálu na opätovné kombinovanie a rozmnožovanie „človeka“. Zrkadlením nás samotných v tomto postupe umelej inteligencie si môžeme pripomenúť, čo nás ako ľudské bytosti vytvára – zhromažďovanie zažitého, zdedeného a nadobudnutého počas kontaktov s inými. Tento vizuálny proces sa stane jednoznačnou metaforou pre všetky sociálne výmeny, ktoré predchádzajú singulárnej bytosti.

Antropologistka Marilyn Strathern hovorí, že práve v čase interakcií s inými si vytvárame svoju identitu. Z tohto hľadiska si môžeme predstaviť kontinuum medzi ľuďmi: prítomnosť inej osoby zanecháva niečo v nás a to niečo nás formuje a bude formovať každého človeka, s ktorým prídeme do kontaktu. Títo ľudia budú formovať ďalších a tak ďalej až do nekonečna. Kontinuum implicitných prítomností v každej konverzácii a pri každom kontakte. Namiesto toho, aby sme sa vnímali ako samostatní jednotlivci, si môžeme predstaviť skôr prúd dedičstiev a odtlačkov, ktoré zanechávame my a ktoré zanechali v nás. Nepretržitý pohyb prítomností, v ktorom neexistujú absolútne identity, iba identity v nekončiacej transformácii a pohybe. A ak je to pravda, sme stále prepojení odtlačkami.

Avšak narozdiel od algoritmického postupu opätovné kombinovanie prítomností prichádza v kontexte – minulosť, predchádzajúce skúsenosti, spoločné dedičstvo, želanie do budúcna, dôsledky našich rozhodnutí alebo ľútosť nad niečím, čo mohlo, ale nemuselo byť vyriešené. Vyvolaná osoba, táto kombinácia entít, sa nezhmotní rýchlym znovu načítaním webovej stránky. Nevzniká anonymne, ani použitím matematického modelu. Je to rituál, výtvor ľudskej práce, ktorý sa vyvíjal postupne pomocou imaginácie, dôvery a otvorenosti. Performerka vedie imagináciu účastníčky alebo účastníka tak, aby vznikla bytosť, ktorá neNEexistuje, bytosť, ktorá by mohla existovať, ak by sa niektoré veci v minulosti stali inak, bytosť, ktorá je spojením zažitého, zdeneného a jej rozhodnutí a ich následkov. Prijatím a vpustením odlišnosti do tohto dialógu performerka a účastníčka či účastník rozohrajú hru, ktorá ohýba ich identity a transformuje spôsob, akým sa vnímajú.

"Kým by som bola či bol dnes, ak by sa niektoré veci v tvojej minulosti odohrali inak?"

"Mohli by existovať variácie mojej osobnosti, ak by niektoré udalosti v mojom živote boli vystavené nepatrným zmenám?"

BIO

SEKUNDÁRNE ZDROJE

Strathern, M., 1990. Gender of the Gift. Berkeley, California: University of California Press.

Sansi, R., 2014. Art, Anthropology and the Gift. Abingdon: Routledge.

Gell, A., 1994. ‘The Technology of Enchantment and the Enchantment of Technology’, in Coote, J. and Shelton, A. (eds.), Anthropology, Art, and Aesthetics. 2nd edn. Oxford: Clarendon Press.

*this person does not NOT exist (táto osoba neNEexistuje) je online performance pre jedného diváka a diváčku, ktoré sa uskutočnilo na platforme Zoom v priebehu 21. až 23. júna 2021. Vyššie zverejnený videomateriál je výsledkom 45-minútového videokonferenčného rozhovoru, v ktorom umelkyňa v spolupráci s účastníkom a účastníčkou a s pomocou umelej inteligencie vytvorila nového "človeka". Dialóg umelkyne a účastníka vytvoril proces, v ktorom obaja vzájomne zrkadlili svoje identity. Toto "nové telo" postupne získalo minulosť, prítomnosť a budúcnosť prostredníctvom kolektívnej pamäti, predstavivosti, osobných spomienok a technológie.

Udalosť nájdete tu.

Vznik performance this person does not NOT exist (táto osoba neNEexistuje) podporil projekt Unseen, Terēn: pole performativního umění a je súčasťou série výskumov Pócimas Visuales, projektu podporeného Sistema de Apoyos a la Creación y Proyectos Culturales (FONCA).

Z anglického originálu preložila Barbora Gecseová

Ja, ty, my – skúmanie identity prostredníctvom AI.

#telelektvary #novémédiá #telematika #performancia #identita #prítomnosť #deepfake #dialóg #prax #budovanie #vzťahy #technológie #mágia

Projekt Cristiny Maldonado a Isy Juchniewicz pre projekt Unseen nazvaný this person does not NOT exist (táto osoba neNEexistuje) je, slovami účastníka, bez zveličovania „uletený“. Projekt prebieha ako séria   Zoom rozhovorov medzi dvoma osobami („tretia“ sa pripojí počas hovoru) a rozjíma o rozmanitých dimenziách „ľudskosti“ prostredníctvom procesu spoločnej pamäte, predstavivosti a konverzácie. Je zaujímavé, že je to jediný projekt projektu Unseen, ktorý sa koná výlučne v online priestore a vníma jeho možnosti v pozitívnom svetle. Využíva jeho nástroje, dokonca aj technológie ako AI alebo deepfake, na skúmanie vlastnej identity a porozumenia.

Aj keď je inšpirovaný portálom https://thispersondoesnotexist.com/, zdanlivo nekonečnou databázou tvárí generovaných technológiou AI, projekt this person does not NOT exist prináša vyfabrikovanú ľudskú entitu na úplne novú úroveň. To, čo je vytvorené počas týchto predstavení, nie je len hyper-koláž dvoch alebo viacerých tvárí, ale tretia entita, ktorá reflektuje, kým tí dvaja účastníci či účastníčky naozaj sú. Je to nesmierne zvláštne, takmer nepríjemné, ale zároveň neuveriteľne odhaľujúce. Táto osoba neNEexistuje, pretože by pokojne existovať mohla!

Prostredníctvom procesu zrkadlenia identít účastníkov a účastníčok na entitu generovanú technológiou AI sa stane jasným to, že my, ľudské bytosti, sme vytvorení akumuláciou. Sme, pretože ostatní a veci okolo nás sú tiež. Nemôžeme dosiahnuť individualitu bez skúseností, interakcií a dedičstva. Rozhodnutia našich predkov majú vplyv na to, kým sme. Takisto ako rozhodnutia našej rodiny aj priateľov, keď už žijeme: mesto, kde sa rozhodla študovať tvoja matka, má vplyv na tvoj život dnes, takisto ako moment, kedy pred tebou jeden z tvojich rodičov zanadával. Vizuálna a zvuková entita, ktorá je vytvorená počas tohto projektu je jasnou metaforou všetkých sociálnych výmen, ktoré predchádzajú tomu, kým sme. V tomto konkrétnom prípade sú to sociálne výmeny dvoch účastníkov a účastníčok, ktoré stanovia, kým sa táto tretia entita – „my“ stane.

Tento projekt je obzvlášť potrebný, pretože veľká časť našej spoločnosti strávila posledný rok v izolácii a často osamote. Opätovné stretnutia s ľuďmi po dlhšej dobe odlúčenia môžu byť náročné, ale koniec koncov, sú to práve tieto stretnutia, ktoré nás formujú. Bez ostatných sme len tieňmi samých seba, ledva prítomní. Tak sa navzájom oslavujme, takisto ako naše priateľstvá, a tešme sa zo vzájomnej životodarnej spoločnosti. 

Adam Badí Donoval

THIS PERSON DOES NOT NOT EXIST

AK SA NIEKDE TAM V DIAĽKE
TELO STANE OBRAZOM,
AK BYŤ S TEBOU ZNAMENÁ BYŤ S TVOJÍM OBRAZOM,
AK NAŠU POTREBU NIEKAM PATRIŤ
MOŽNO NAPLNIŤ SPOJENÍM NAŠICH OBRAZOV,
AK PO TOM, AKO SA Z NÁS STANE JEDEN,
SI PRIPOMENIEM VŠETKY OBRAZY VO SVOJOM VNÚTRI
OBRAZY VŠETKÝCH ĽUDÍ, KTORÝCH SOM STRETOL ČI STRETLA
A VŠETKÝCH, KTORÝMI SA STÁLE MÔŽEM STAŤ
AK POTOM V TEJ DIAĽKE
MÔŽE MOJE TELO TRANSFORMOVAŤ V TVOJEJ PRÍTOMNOSTI,

TAK STRETNIME SA CEZ ZOOM.

Here and now
I am aware of 
the power of not
being who I am.

Video obsahuje slovenské titulky (CC)

1.      Hľaďte si do očí.
         Zapasujte si navzájom.
         Po nejakú dobu budete zdieľať jedno telo.

2.      Kým ste, spolu?
         Kto je osobnosť, ktorá sa vynára z kombinácie vašich čŕt?
         Kto je táto tretia osoba, ktorú formujete? Mohla by to byť ďalšia verzia vás samotných?

3.      Rozjímajte nad tým.
         Využite rozhovor ako zaklínadlo, ktorým zmeníte minulosť.
         Hovorte si navzájom celý svoj život, kombinujte svoje príbehy, kým vaše obrazy splynú.
         Kombinujte veci, ktoré sa stali jednému z vás, s vecami, ktoré sa stali tomu druhému, kombinujte vaše rozhodnutia, ľudí, ktorých ste spoznali, otázky a priania, ktoré obaja alebo obe máte, a skombinujte to do jedného.

4.      Staňte sa svedkom zrodu tretej osoby – variácie vás samotných, ktorá sa na vás práve pozerá.

RESEARCH DESCRIPTION

Sme umelecké duo, ktoré sa zaujíma o experimentovanie s technológiami s cieľom určiť základné naratívy, vzťahy a dramaturgické princípy. Skúmanie toho, ako mediácia  v kombinácii s technológiami vplýva na naše vnímanie prítomnosti, našu schopnosť vytvárať väzby a spôsobu, akým otvára imaginárium, nás privádza k uvažovaniu nad rôznymi dimenziami „človeka“. Na začiatku roka 2021 sme sa rozhodli vytvoriť platformu na zarámcovanie tohto umeleckého výskumu. Projekt Telepotions I.C. sa zameriava na prípravu vizuálnych lektvarov, ktoré prebádajú účinky na diaľku vedenej mediácie na vlastné ja.

Technológie sú naším ihriskom, v ktorom sa hráme so záhadou zvanou človek. Skresľujeme, transformujeme a obnovujeme prítomnosť. Veríme, že vnorením sa do tohto digitálneho sveta sprostredkovaných stretnutí dokážeme lepšie porozumieť tomu, ako na ľudskú prítomnosť vplýva to digitálne, jeho potenciál a dopady. Vo svojej práci vyzdvihujeme technológie, ktoré sa stali súčasťou nášho každodenného života, a spochybňujeme ich povahu a vplyv na nás a naše spolunažívanie.

"Ako môže sprostredkovaná prítomnosť otvárať cestu k novým spôsobom vytvárania vzťahov?"

"Ako môže mediácia zmeniť naše vnímanie prítomnosti a neprítomnosti?"

"Ako sprostredkovaná prítomnosť umožňuje nové známosti a vzťahy?"

"Ako prežívanie nových známostí a vzťahov formuje ďalšie reality?"

S ohľadom na prístup antropológa Alfreda Gella, podľa ktorého je umenie technológiou očarenia, vykúzlime priestory pre sprostredkované stretnutia, aktivujúce schopnosť vyjadriť náklonnosť a nadviazať vzťah u tých, ktorí ich obývajú. Naše pócimas visuales (vizuálne lektvary) sú sériou diel s účastníčkami a účastníkmi a médiom, ktoré sa venujú otázke prítomnosti, mediácie, technológií a mágie s cieľom prehodnotiť vzťah s priestorom a ostatnými. Prvý vizuálny lektvar Continuum Presencial z projektu Telepotions I.C. mal premiéru na mexickej univerzite National Autonomous University of Mexico. Bola to participatívna online performancia na platforme Zoom, ktorej sa zúčastnilo niekoľko performeriek a performerov. Dielo sa venovalo rôznym dimenziám nášho vnímania identity prostredníctvom vizuálnych manipulácií vedúcich k prekrývajúcim sa a deepfake prítomnostiam. Okrem toho malo publikum povinnosť podpísať pseudoprávne zmluvy, ktoré spochybňujú samotnú podstatu uplatňovania autorských práv na vlastnú prítomnosť človeka a jej donorovaniu počas trvania performancie.

ARTWORK DESCRIPTION

this person does not NOT exist (táto osoba neNEexistuje) je 45-minútová telematická performancia vo forme dialógu. Videohovor na platforme Zoom sa pre nás stáva zaklínacím zariadením, pomocou ktorého spolu s účastníčkou alebo účastníkom vytvoríme ľudskú bytosť, ktorá bude zaregistrovaná v archíve osôb, ktoré by mohli existovať.

Vo videohovore prepíšeme to, čo poznáme. Otvoríme cestu k alternatívnej realite, ktorú diváčka či divák a umelkyňa spolu komunikujú s cieľom vybudovať/vystavať/vytvoriť pomocou pamäte, improvizácie a predstavivosti. Umenie a technológie poslúžia ako zariadenie na prístup k tomu, čo nepoznáme, čo sme ešte nezažili... Je to proces, v ktorom vyvoláme niečo, čo sa mohlo stať alebo sa ešte len stane. V tomto zmysle hovoríme o mediácii, ktorá je magická. „Magično“ vedie k vytvoreniu štrbiny v lineárnej realite a dá nám poverenie na vytvorenie novej štrbiny.

Názov tohto telelektvaru – this person does not NOT exist – (táto osoba neNExistuje) bol inšpirovaný webovou stránkou thispersondoesnotexist.com (v preklade názov znamená „táto osoba neexistuje“). Ak stránku navštívite, privíta vás portrét vytvorený algoritmom, ktorý vyvinula spoločnosť NVIDIA Corporation na účely syntetizácie nových fotografií tvárí. Hyperpokročilý spôsob vytvárania koláži, dalo by sa povedať. Umelá inteligencia, ktorá využíva zhromažďovanie ľudského materiálu na opätovné kombinovanie a rozmnožovanie „človeka“. Zrkadlením nás samotných v tomto postupe umelej inteligencie si môžeme pripomenúť, čo nás ako ľudské bytosti vytvára – zhromažďovanie zažitého, zdedeného a nadobudnutého počas kontaktov s inými. Tento vizuálny proces sa stane jednoznačnou metaforou pre všetky sociálne výmeny, ktoré predchádzajú singulárnej bytosti.

Antropologistka Marilyn Strathern hovorí, že práve v čase interakcií s inými si vytvárame svoju identitu. Z tohto hľadiska si môžeme predstaviť kontinuum medzi ľuďmi: prítomnosť inej osoby zanecháva niečo v nás a to niečo nás formuje a bude formovať každého človeka, s ktorým prídeme do kontaktu. Títo ľudia budú formovať ďalších a tak ďalej až do nekonečna. Kontinuum implicitných prítomností v každej konverzácii a pri každom kontakte. Namiesto toho, aby sme sa vnímali ako samostatní jednotlivci, si môžeme predstaviť skôr prúd dedičstiev a odtlačkov, ktoré zanechávame my a ktoré zanechali v nás. Nepretržitý pohyb prítomností, v ktorom neexistujú absolútne identity, iba identity v nekončiacej transformácii a pohybe. A ak je to pravda, sme stále prepojení odtlačkami.

Avšak narozdiel od algoritmického postupu opätovné kombinovanie prítomností prichádza v kontexte – minulosť, predchádzajúce skúsenosti, spoločné dedičstvo, želanie do budúcna, dôsledky našich rozhodnutí alebo ľútosť nad niečím, čo mohlo, ale nemuselo byť vyriešené. Vyvolaná osoba, táto kombinácia entít, sa nezhmotní rýchlym znovu načítaním webovej stránky. Nevzniká anonymne, ani použitím matematického modelu. Je to rituál, výtvor ľudskej práce, ktorý sa vyvíjal postupne pomocou imaginácie, dôvery a otvorenosti. Performerka vedie imagináciu účastníčky alebo účastníka tak, aby vznikla bytosť, ktorá neNEexistuje, bytosť, ktorá by mohla existovať, ak by sa niektoré veci v minulosti stali inak, bytosť, ktorá je spojením zažitého, zdeneného a jej rozhodnutí a ich následkov. Prijatím a vpustením odlišnosti do tohto dialógu performerka a účastníčka či účastník rozohrajú hru, ktorá ohýba ich identity a transformuje spôsob, akým sa vnímajú.

"Kým by som bola či bol dnes, ak by sa niektoré veci v tvojej minulosti odohrali inak?"

"Mohli by existovať variácie mojej osobnosti, ak by niektoré udalosti v mojom živote boli vystavené nepatrným zmenám?"

BIO

SECONDARY SOURCES

Strathern, M., 1990. Gender of the Gift. Berkeley, California: University of California Press.

Sansi, R., 2014. Art, Anthropology and the Gift. Abingdon: Routledge.

Gell, A., 1994. ‘The Technology of Enchantment and the Enchantment of Technology’, in Coote, J. and Shelton, A. (eds.), Anthropology, Art, and Aesthetics. 2nd edn. Oxford: Clarendon Press.

[1] this person does not NOT exist is an online performance for a single audience-member that took place on Zoom between June 21 and June 23. All the video material above is a result of a 45-minute videocalls, where the artist made a new “human being” in collaboration with a participant and with the help of artificial intelligence. The dialogue of the artist and the participant created a process in which both mutually mirrored their identities. This “new body” gradually achieved a past, present and future through collective memory, imagination, personal memories and technology.

You can find the event here. 

Z anglického originálu preložila Barbora Gecseová